Peo Reo :)

Bratislava
Slovakia


 
 

Ron fellowship v JAR





Fotky a vide z Afriky 24.12.2014

top
Srdene pozdravujem a vetkm elm super sviatky. S updatovanm blogu je to teraz trochu biedne, hlavne vzhadom na kopu pracovnch povinnost, ktor neumouj celkom sa venova blogovaniu. Ako mal nplas ale aspo zatia niie njdete linky na loisko fotiek od jla a doteraz. Uvajte a astn a vesel :).

Kolegovci prichdzaj a cesta do Svazijska 23.9.2014

top
Prv tde semestra sa v ALA nesie vdy v znamen konferencie pre vetkch takmer 100 zamestnancov koly a spriaznench intitci. Za poslednch 5 rokov sa konferencie konali vdy v areloch, ktor mali v poiatkoch koly potencil sta sa jej sdlom. Ten tohoron, Glen, vypadol z hry, lebo bol "prli luxusn" :)

Z campusu sme odchdzali o 8.15. Viezla ma Mahlet, nov biologikrka z Etipie, ktor pomerne dlho pracovala v JAR aj v USA. Cesta na konferenciu trvala necelch 15 mint. Samotn arel mal otvoren charakter s chatkami, hotelom, jazierkami, leskom a trvnatmi priestranstsvami. Hne od rna bol program pln aktivt svisiacich s novm semestrom. Prihovoril sa nm predseda predstavenstva a jeden zo zakladateov koly, Frank Swaniker, po om al zakladate a sasn prezident koly, Chris Bradford. Po nich ezlo prevzal profesionlny coach Steve. Prvou aktivitkou bola klasick hra na spoznvanie, pri ktorej sme sa rozdelili na dve pribline 50-lenn skupiny, dali sa do kruhu a kad v om musel okrem svojho mena odrecitova men vetkch svojich predchodcov. Trvalo to asi polhodinu a boli to muky :D

Nasledovali aktivity tkajce sa stratgie a smerovania koly, strednou tmou konferencie bol partnering. Dleit bol vynikajci obed, po ktorom sme pokraovali almi sessions. Program da sa skonil okolo tvrtej, ili sme sa rchlo ubytova, schmatol som fotoapart a rchlo som iiel preskma okolie. Okrem niekokch zaujmavch rastln sa mi podarilo njs a nafoti aj pr stromovch hb, omu som sa nesmierne poteil. Ke sa zotmelo, pripojil som sa do diskusie s nam fom drby Stefanom a bezpekom Peterom. Stefan, bval policajt jednotky pecilneho nasadenia, ktor si svojich 16 rokov odslil iastone ete za aprtheidu, sa saoval, ako sa krajina za poslednch 20 rokov zhumpovala: od skorumpovanch policajtov cez rozpadvajce sa poiarne zbrojnice, zhorujce sa zdravotnctvo a po kriminalitu. Peter nemal a tak negatvny pohad na vec, mono aj preto, lebo u policajtov strvil len 7 rokov u po zmene reimu. Je vak pravda, e ich strvil na protidrogovom, asto v tajnom nasaden, o ho doviedlo k tomu, e plne prestal pi o i len alkohol.

Stefan nm tie rozprval anekdoty z ich trningu, poas ktorho museli absolvova v rmci kurzu preitia 5-dov prechod 200km pustatinou, vyzbrojen len mapou a noom. Po piatich doch, ke doli ako jedin skupina polomtvi do ciea, dostali namiesto subovanej hostiny len aldon avu a surov pee erstvo zabitej antilopy. Hovoril tie o tom, ako stopovali vrahov, ako jeden z tmu, domorod bushman, dokzal njs vodu a jedlo aj v najvej pustatine a neuiel mu nikdy nikto -- vdy naiel, koho bolo treba. Peter zas rozprval o tom, ako vozil v sluobnom aute opitch kolegov a ako ho raz zmltili policajti, lebo si mysleli, e je dler a neverili, e je v utajen.

Po gala veeri priiel rad na prty. Bol som celkom unaven, take som sa zastnil len kvzu. Kvzmasterom bol, samozrejme, Gavin, n tm mal nzov poda dvoch pv, ktor akurt nhodou leali na stole: Brutal Warriors :D Otzky sa zameriavali na africk relie, v ktorch, ako som zistil, mm ete o doha :) Potom nasledoval kurz tanca od Jareda, ktor sa medziasom vrtil z Kapskho mesta do Joburgu, aby pracoval pre ALU. V tomto bode som sa potichu vytratil a iiel trochu popracova na izbu.

al de bol podobn ako predchdzajci s tm rozdielom, e sa nm do miestnosti vkradli tri paviny a zaali kradn jedlo. Ke zistili, e sme si ich vimli, rchlo napchali do st, o mali v rukch, do lb si uchmatli posledn ksky a hor sa pre. Prroda je tu skutone na dosah ruky, o zaksil aj Jake, ktor sa bol trochu odreagova do leska: ke tu zrazu nieo zauchotalo a z krovia sa vyrtila div irafa :D

Konferencia sa skonila nieo po 15.00, vrtili sme sa na campus zvyok da patril oddychu. Od stredy do piatku nasledovala rno orientcia pre uiteov (asi 35 ud, zvynch 60 pracuje v administratve, o je super pomer, kee uitelia sa mu naplno venova ueniu a nemusia sa zaobera nim inm). Popoludn sme mali vdy chvu as v rmci naich katedier a neskr sme trvili as s Kofo debatami o rezidentskom ivote v campuse.

Veer sme sa s Ikennom vybrali do retaurcie Mozambique, ktor skutone servruje mozambick stravu. Kee ide o bval portugalsk kolniu, maj aj jedl portugalsk nzvy. Obsahovo vak ide vinou o morsk plody (vynikajce) a kurat. Tradciu sme dodrali aj my, dali sme si kalamre v bielej omke (lepie som ete nejedol, boli jemn, chrumkav, mam) a spolu sme si nechali rozdeli cel kura.

Vo tvrtok som zvolal pr tudentov, ktor bud bva na mojej chodbe F, na stretko. Od stredy toti prebiehal vcvik RAs (Residential Assistant - f chodby, ktor db na to, aby vetko fungovalo) a PCs (Peer Counsellors - staraj sa o to, aby boli deck v pohode, hlavne prvkom pomhaj sa zabva a zvykn si na tl interntnej koly), ie tto tudenti-druhci prili pr dn skr ako zvyok. Mj RA je Jean-Pierre z Rwandy, PCs s Yezid z Maroka a Bruno z Mozambiku -- najhlunej chalan, akho poznm, neustle si pospevuje a ke zane hovori, ned sa zastavi :D. Okrem nich je ete na mojej chodbe Babatope, tak bol s nami aj on. Pokecali sme o tom, ako chceme nastavi spoluprcu a cel rok.

Po meetingu sme sa spolu s kolegovcami Gavinom a Ikennom vybrali na hamburgery do podniku nazvanho Beefcakes. Ptrosie mso bolo vynikajce, rovnako aj veern program vo forme modifikovanho stand-up comedy :) Po nvrate som okolo 11.00 veer rchlo zaskoil k Delovi do bytu pozrie sa na jeho televzor. Kpil si nov plazmu spolu s malm konvertorom, ktor sa po pripojen na WiFi a malom hacknut doke napichn na vysielanie prakticky akhokovek televzneho kanla. Prvm problmom bol ovlda, ktor Del kpil na radu predavaa -- mal by vraj omnoho pohodlnej ako pvodn. Jedinm problmom bolo, e nefungoval :D Vybalili sme pvodn, vloili baterky a voila, zrazu sa veci rozbehli. Naintalovali sme balky a kodeky a postupne sa podarilo rozbeha vetky kanly, ktor Del chcel. Po asi hodinke som polovyerpan, ale spokojn s dobre odvedenou prcou zamieril na izbu.

V piatok sme po raajom kolen tkajcom sa profesionlneho prstupu k tudentom presunuli na obed, kde sme debatovali o tom, ako budeme stri deck pred nechcenm razom, tehotenstvom a podobnmi stavmi, za ktor by rodiia neboli vo vine prpadov prli van :D Nasledoval meeting so fom, ktor na zabudol (take pre ma von as) a protipoiarne kolenie. Postupne zaalo prichdza oraz viac tudentov, s niektormi sme mali poas veere pomerne zaujmav rozhovor. Hovorili o svojich projektoch, na ktorch sa musia ako druhci podiea. Projekty pozostvaj z firiem alebo neziskoviek, ktor si zeregistruj na campuse a ktor vykonvaj relnu inno. Ide o trval projekty, ako naprklad obchod so sladkosami, tudentsk rdio, biofarma, ako aj jednoron projekty, ktor po odchode tmu u alej nepokrauj. Jedna druhka hovorila o ich neziskovke, ktor sa zaober prcou s dievatami zo znevhodnench komunt a prostrednctvom umenia im pomhaj vyjadrova svoje kadodenn problmy, ktor zahaj znsilnenia, zneuvanie, drogy, HIV, nsilie, mrtia lenov rodiny a pod.

V sobotu som rno trochu popracoval, po obede hosoval n campus rodinnch prslunkov zamestnancov, take sa to u ns hemilo menmi aj vmi demi, manelkami, manelmi a pod. Namiesto obeda (deck sme poslali na cel de do nkupnho centra) sme mali pln stoly mexickho jedla a za jedlou skkac hrad... samozrejme, najviac na om skkali dospel :D

Okrem toho som si zaal zariaova aj nov byt, do ktorho som sa presahoval. V porovnan so starou izbou mm o jednu miestnos naviac, okrem toho je na byte aj kpela a kuchynka. Vyzer podstatne lepie ako star izba, a nie je ovea men ako mj byt na Slovensku. Nachdza sa v zadnej asti interntov (chalanov presahovali dozadu, kee zadn trakt je v a tento rok mme menej dievat ako chalanov), problm je zatia tepl voda, ktor z nejakho dvodu neteie. Z praktickch vec som si nechal vymeni mikrovlnku. Star vemi pekne funguje, tanier sa to, svetlo svieti, ventiltor fka, jedin problm je, e nezohrieva :D Okrem toho sa drba bude musie pozrie na zopr alch vec, ako s obnaen elektrick drty na chodbe, nefungujce poiarne dvere a pod.

Vyrobil som si tri plagty, jeden na vchodov dvere s lebkou a prekrenmi hntmi, druh na zamknut dvere vedce z chodby priamo do splne (aby na ne udia zbytone neklopali, vyhlsil som ich za mimozemsk portl, ktor z vedajch dver vypust nahnevan monttrum -- ma) a jeden s mapou Afriky, aby som sa konene nauil, kde le presne ktor tt a odkia s vlastne deck na mojej chodbe. Oividne sa mi podarilo urobi ich celkom vtipn, lebo deck aj kolegovci sa na nich ete hodn chvu celkom dobre zabvali :)

Veer som sa potom odviezol na kolaudaku domu, ktor volme Olympijsk dedina, kee na om bvaj kolegovia z rznych ktov sveta. Okrem Juhoafrianky Robyn a Amerianky Kate tam prebva Botswanan Mopati, Perunec Diego a al Amerian Jake. Prty sa sce oficilne zaala okolo 16.00 a mne sa podarilo dorazi a pred deviatou veer, priiel som prve vas na hlavn prd zbavy. Bol tam toti aj kolega Gavin, s ktorm nikdy nie je nuda :D Na dome som aj prespal, lebo nasledujce rno sme sa spolu s Kate a Robyn vybrali do Svazijska na tzv. "Trstinov tanec" -- ide o festival, kde sa dievat, devy, dieviny, mlad dmy, zrel eny aj vetch stareny predstavuj krovi. Hlavn draz je na dievinch do 16 rokov, ktor tancuj pred krom s odhalenm prsom, a z ktorch si kr potom vyber nov enu (teraj ich m len 15, jeho otec ich mal vye 120 oficilnych a k tomu asi alch 100 mileniek).

Kee cesta do Svazijska trv okolo 5 hodn a festival sme chceli zachyti od zaiatku, vyrali sme u o 5:00 rno. Ili sme Robyninm autom, cestou sme kecali o Slovensku a ako u ns funguj veci. ofrovala najskr Robyn, potom, asi od polovice cesty, Kate. Na hranice sme dorazili okolo 10.00. Zdrali sme sa len pr mint, aj ke samotn proces vyzeral rovnako ako pri naej ceste do Zimbabwe: vystpi z auta, s do budovy, dosta peiatku, nastpi do auta, zastavi pri kontrolnej bdke, odovzda opeiatkovn lstoek a me sa s.

Svazijsko je malik krajina, vekosou asi tretina Slovenska, obyvateov m len osi vye milina, take aj vzdialenosti s minimlne. Hlavn mesto je asi len 10 mint od hranc, vol sa Mbambane. Najvie mesto krajiny, Manzini, je od neho vzdialen nieo vye polhodinu cesty. Zaujmav je tie rz krajiny, ktor sa za hranicami prudko men z rovinatho na hornat. udia s vemi mil, ke sme si neboli ist, kade s, policajti nm ochotne poradili. Oproti JAR tu lovek njde viac kdov pobehujcich det, zelen vlny s nad zlato a cesty prekvapivo kvalitn.

Sprevdza po festivale ns mal Mduduzi, brat Nomcebo -- ona bola cez vkend akurt v Kapskom meste a nemohla prs, ale vybavila nm, aby sa nm venoval on. Zavolali sme mu ete z JAR a predbene sa dohodli, kde sa stretneme. Robyn si naastie zapla roaming, nikomu z ns zvynch dvoch toti nefungoval. Ke sme preli hlavn mesto, ili sme alch 15km a odboili z dianice. Tu sme si neboli celkom ist, ako alej, ale vaka Robyninmu SMS roamingu sme sa vedeli spoji s Mduduzim a upresnil, ako sa k nemu dostaneme.

Miesto vybral dobre: nkupn stredisko, kde sme si v Mug'n'Beans (americk reazec) dali obed. Tu sme sa stretli a po obede sme sa vybrali na prehliadku svazijskho parlamentu. Mduduzi toti pracuje ako hlavn protokolista parlamentu :) Poukzoval nm horn aj spodn komoru a popsal zaujmav volebn systm v krajine: Doln komora m 65 poslancov: 10 z nich ustanovuje kr, 55 sa vol priamou vobou z jednotlivch svazijskch obc. V krajine neexistuj politick strany (stavne zakzan v 70. rokoch), hlasuje sa za jednotlivcov. Horn komora pozostva z 30 sentorov: 20 z nich vyber kr, priom najmenej polovica z nich musia by eny, 10 pochdza z dolnej komory, ktor si ich zvol spomedzi seba. V prpade rozporu medzi hornou a dolnou komorou sa kon spolon zasadnutie, kde vinou zvaz doln komora kvli potu poslancov. Zaujmavosou je tie fakt, e km sentori s vinou biznismeni a obchodnci (a zasadnutia trvaj krtko, kee sa ponhaj riei svoje obchody), v dolnej komore je pomerne vea jednoduchch ud bez vyieho vzdelania (zasadnutia s pomerne dlh).

Nemenej zaujmav je aj samotn postavenie kra. Jeho titul "Ngwenyama" (lev) je zobrazen aj na ttnom znaku Svazijska. Na om spolu so slonicou (Ndlovukati) predstavujcou krovn-matku stria tradin svazijsk tt. Postavenie kra je viac politick, krovn (matka) m skr duchovn rolu. Kr m absolutistick prvomoci a je poslednm absoltnym monarchom v Afrike (Lesotho, tie krovstvo, je kontitunho charakteru). Zaujmav je tie spsob urovania nslednctva: po smrti kra rada starch vyberie spomedzi jeho det chlapca, ktor je vinou jedinik od jednej z mladch ien (aby nevznikali spory s jeho pokrvnmi bratmi). Km chlapec rastie, psob jeho matka ako regentka. Aj na zklade toho sa pod pojmom "krovn" vdy mysl krovn-matka a nie krova manelka (tch me by aj viac ne 100).

Kr m nominlne neobmedzen prvomoci, avak vek slovo pri sprve ttu m prve rada starch. Finann zleitosti spoluspravuje parlament, take v skutonosti je krova moc limitovanejia, ako by sa zdalo. alia zaujmavos sa tka priezvisk: prbuzn kra (z nenstupnckych vetiev) nes priezvisko Dlamini :) V Svazijsku je ich pomerne vea, ale zrove ide o priezvisko nho sprievodcu -- a tie Nomcebo. ie modr krv. To me by aj jednm z vysvetlen, preo Mduduzi pracuje v parlamente :)

Samozrejme, nie je vetko len ruov v svazijskej monarchii. Pribline 25% obyvatestva krajiny je HIV+, viac ne polovica obyvatestva ije z menej ako 2USD na de, kr si aj s rodinou uva luxus (skromn lietadlo) a pod. V porovnan s inmi africkmi krajinami ale Svazijsko aj an prv pohad vyzer prjemne a chudoba nie je zjavn (tatistiky niekedy vedia celkom slune zavdza). Daov zaaenie je vak aj tak pomerne znan: plat sa 33% da z prjmu a k tomu 17% DPH.

Po prehliadke parlamentu sme sa vybrali na nealek "posvtn lky", kde sa odohrval samotn festival Umhalanga (trstinov tanec). Vaka nmu sprievodcovi sme sa dostali a ku krovskej rezidencii. S Mduduzim sme vystpili z auta a prv, o sme museli spravi, bolo s kpi obom dmam kus ltky znmy ako konga. Ten si museli omota okolo psa tak, aby im nebolo vidie rifle -- tie s toti poas tradinej ceremnie zakzan. Nsledne sme sa vybrali pozrie si samotn prchod tancujcich skupn. Kad mala na sebe trochu in tradin odev, v zvislosti od komunity, z ktorej pochdzala. Tanca sa zastovali dievat a eny od 10 rokov a po dmy v zrelom veku. Rozdiel bol v ich obleen: km niektor mlad dievat boli od pol psa nahor plne nah, starie dmy, ktor u mali deti, boli zahalen. Baby okolo 16 rokov mali odhalen len jedno prso na znak plodnosti a toho, e ete nemali deti. V prtomnosti tch mladch je neslobodno kaa alebo sa zohna, nakoko pod minisukienkou toho u a tak vea nenosia :D Akonhle m ena deti, resp. je vydat, u sa nesmie odhaova. Okrem toho m poda tradinho aj psanho prva po sobi pomerne obmedzen prvomoci a stva sa op takmer nesvojprvnou -- vetky prvne dokumenty za u mus podpsa manel a pod. Aj preto sa niektor eny rozhodn s muom i, ma s nm deti, ale nezosobia sa. U som spomnal, e v krajine funguje mnohoenstvo; zaujmav je, e asto s to samotn manelky, ktor nabdaj manela, aby sa oenil s alou, a to najm kvli rovnomernejiemu rozloeniu manelskch povinnost.

K sobu patr tie tzv. "lobola", po naom veno. To, narozdiel od naich konn, plat manel manelkinej rodie, pretoe po svadbe rodn dom opa a stva sa lenkou manelovej domcnosti. Lobola sa vdy plat v podobe krv, ktor v krajine funguj aj ako platobn prostriedok pri tradinch obchodoch (kpa domu, pozemku, ...). Zatia o kpa pozemku je pomerne jednoduch (pdy je dostatok, take lovek prde za nelnkom komunity, povie mu o svojom zmere kpi pozemok, vysvetl, o s nm chce podnika, nsledne zasadne miestna rada, ktor pridelenie pozemku odobr alebo zamietne. V prpade pozitvneho vsledku lovek zlo 1 kravu ako "prejav dobrej vle"), pri lobole je cel proces zloitej:

Takto funguje v Lesothe, ale princp je rovnak aj v Svazijsku: najskr sa rodiny dohodn na tom, koko krv vlastne bude lobolu tvori. Jej vka zvis od krsy nevesty, jej pozcie, vzdelania a pod. U vysokokolsky vzdelanej priemernej dmy by ilo o cca. 12-15 krv (len aby sme mali predstavu, jedna krava stoj okolo 500). Ak je enchova rodina vemi chudobn, me namiesto krv zloi aj in majetok. Na znak dohody nevestina rodina daruje enchovej dar (najastejie kuchynsk potreby), ktor zostane zabalen a nikdy sa nepouije. Po zloen loboly nastva do 3-5 mesiacov zvyajne svadba. T sa kon vdy cez vkend. V sobotu je normlna svadba zpadnho typu v kostole s hostinou a podobne, ktor organizuje a plat nevestina rodina. V nedeu sa kon tradin obrad, ktor zas zabezpeuje rodina encha. Ide o privtanie nevesty do rodiny. Donesie sa ovca, prde nevesta, ovcu pozdrav, pomenuje, nsledne ovcu zabij. enat mui zjedia hlavu, ostatn chlapi zvyok zvieraa. Rebr ponknu neveste, ktor ich poda zvyklosti mus odmietnu (ak neodol, chpe sa to ako znak nevzdelanosti). Ponkaj ju a snaia sa zlomi niekoko hodn, priom km ona nezane jes, nemu jes ani ostatn. Ak odol, po niekokch hodinch jej prines normlne jedlo a vetci sa mu najes. Nevesta okrem toho dostane varen vajko, ktor mus vcelku zjes na znak toho, e je teraz pripraven plodi deti :D

Pome ale nasp do Svazijska: samozrejme, kr si manelku vyber len z mladch diev s poodhalenm prsom, ktor mu prines zvzky trstiny. Tradine mus s o plnokrvn Svazijky, ktor nepochdzaj z dvojiat -- asi aby nedolo k zmene maneliek. V minulosti sa u ale stalo, e si vybral Polosvazijku, ktor dokonca ani nebola panna a mala potrat, plus navye mala dvoja -- jej matka nebola sobom naden, ale krovo slovo neprebila: prila o dobr poves aj o firmu. A na intervenciu jej dcry, teraz u krovej manelky, sa postupne rehabilitovala. Hovor sa tie o jednej Britke, ktor sa festivalu zastnila "zo srandy", ale prve pre svoju bled pokoku padla krovi do oka a musela rchlo ujs z krajiny -- kee krov vber je vdy dopredu dohodnut, je tto druh historka pomerne nepravdepodobn.

Kadopdne cel proces prebieha tak, e dievat najskr peo prejd okolo 30km k rieke, kde nasekaj zvzky cca. 5 metrov dlhch trstinovch stebiel (pod slovom "steblo" mme na mysli drevnat, bambus pripomnajcu as trstiny, pri koreni hrub aj niekoko centimetrov). Vdy mus s o neprny poet, nikdy nie je mon krovi prinies 2- 4- alebo 6-lenn zvzky. Tie sa potom naloia na auto, dmy prevez ku krovskmu palcu, tu sa umyj (na tento el objdnali pecilne sprchy z JAR), oble do tradinch odevov, vezm si svoju trstinu a skupinch poda komunity, z ktorej pochdzaj, tancujc prezentuj trstinu krovi. Ten ju potom pouije na stavbu vetrolamov okolo svojej rezidencie. Cel procesia je asn, pretoe trstinov zvzky sa vlnia spolu s tancujcimi a spievajcimi dmami a vytvraj tak dojem pohybujceho sa lesa.

Samozrejme, na svoje si prdu aj pni -- aj ke len vybran: t, ktorm komunita d svoju dveru, sprevdzaj dmy na ich ceste a v bojovnckych odevoch ich stria pred nebezpeenstvom. Mustk odev pozostva z bedrovej rky (leopard pre achtu, antilopa pre pebs), vzbroje (trojuholnkov sekera, palica, koen tt) a inak u nioho :D Vinou sce ide o starch pnov, njdu sa ale aj mlad bojovnci, ktor na seba prevezm tto zodpovedn lohu. V decembri sa potom kon podobn festival, kde sa krovi prezentuj bojovnci. Treba ete poveda, e pri ceremnich maj niektor astnci na hlave erven per -- ide o prslunkov krovskho rodu, ktorch ahko spozna poda priezviska "Dlamini" (no, Nom, jej brat a aj jeden z chalanov u ns na kole maj modr krv :D). Okrem samotnch Svazijcov (vrtane juhoafrickch prslunkov kmea Swati, ktor s nimi tvoria jedno etnikum) sa tanca maj prvo zastova aj bojovnci a devy z jazykovo aj etnicky prbuznho kmea Zulu. Tch je mon spozna poda elenky,ktor nosia na hlave -- achta nos op leoparda, poddan antilopu.

Zali sme aj do "turistickej dedinky" v tvare tradinej svazijskej dediny. Nakpil som zopr znmok a pohadnc, nechali sme si vysvetli cel priebeh festivalu, odfotili sa pri svazijskej chatri a pobrali sa do tzv. arny. Ide o priestor podobn tadinu, kde devy po odovzdan trstiny tancuj pred krom. Samotn nstup trval viac ne hodinu, take sme na tanec ani neakali -- potrebovali sme sa vyda na cestu. Pohad na 80.000 marujcich ud v tradinch odevoch ale stl za to. Ako sme odchdzali, stihli sme ete zazrie kra, ako prichdzal obleen do bedrovej rky uprostred hfu svojich spolubojovnkov.

Tu sme zapouli aj zaujmav prbeh o lakomom loveku, ktor sa topil na jazere. Pribehol k nemu nhodn okoloidci a povedal: "Daj mi ruku, pomem ti". lovek odmietol a topil sa alej, pretoe nikomu nechcel ni da - ani svoju ruku. A ke okoloidci zmenil taktiku a povedal: "Vezmi ma za ruku" topiaci ruku prijal :)

Cesta nasp bola kvli bliacej sa noci trochu nronejia: najskr sme po dkladnej akovake na jednej pumpe vyloili nho hostitea, ktor nm obetoval okrem svojho asu aj sesternicine zsnuby. Na hraniciach bol tentokrt troku v zhon, ale do ptnstich mint sme boli vybaven. Prv as cesty som ofroval ja, pribline v polovici sme sa vystriedali s Robyn. V jednom z vch mesteiek sme sa zastavili na zdrav veeru v podobe pizze a kuracch krdelok a uhali sme smer Joburg. Ja som spene spal, km sa baby vystriedali za volantom. Tesne pred mestom si troku zacviili, aby odohnali spnok a potom nm u ni nebrnilo pred polnocou spene zakoni cestu v campuse (s menou zastvkou u Kate doma, kde som si vyzdvihol nosek).

Jedin, o mi teraz chba, s moje dva holuby... v novom byte mm takmer a neprjemn pocit, e ma v kpelni nik nepozoruje :D

Prprava na semester 30.8.2014

top
Po dobrom odpoinku a pln zitkov sme sa pustili do novho tda. Pondelok sa cel niesol v znamen informanch seminrov pre novch uiteov s Michaelom Gyampom (zstupca riaditea) a Chrisom Bradfordom (CEO) o prstupe v rmci ALA, sylabch a podobne. tali sa pomerne zaujmav texty s nadvzujcou diskusiou o tom, ako v kole vytvra kultru dosahovania kvalitnch vsledkov. Jedin vzruenie da pripravil poiarny poplach: jeden z robotnkov, ktor zabezpeuj prstavbu novch interntov, sa karbobrskou snail prepli dreven trm... samozrejme, e zadymil cel chodbu a spustil poplach :) Tak sme sa pekne zhromadili na ihrisku a ke bolo po vetkom, ili sme nasp po svojom :) Okrem toho veer hral n futbalov tm "Fighting Peacocks", ale prehrali 8:3 -- musm ich budci tde s pozrie.

Utorok pokraoval v znamen pondelkovej prpravy na semester, rovnako aj streda :) Nedialo sa ni vnimon, cez veeru som kecal so zopr AlA absolventmi (JAR, Zimbabwe, Burundi, Lesotho, Svazijsko, Senegal) o ich pohade na kolu, na to, o im vyhovovalo, chbalo a podobne, aby som sa vedel lepie zariadi, ke prdu v septembri deck. Program sa troku zmenil a vo tvrtok, kedy som neiel na posledn de orientcie a namiesto toho som sa zastnil tmbuildingu nho oddelenia EL (Entrepreneurial Leadership). Trochu sme sa pospoznvali, pozreli sa na zsady spoluprce, nau tmov misiu, zahrali si jednu aktivitku a hlavne si na obed objednali pizzu :P Po skonen oficilneho programu sme sa okolo pol piatej presunuli do miestnej krmy, kde mali akurt Happy Hour :D Krmika vemi pekn, na brehu jazierka s mnostvom vodnho vtctva, ktor neustle kriekalo, krkalo, bilo sa (hlavne kery) a bolo celkovo neprjemn :)

Piatok bol program podobn, veer som trochu dohal prcu, upravoval foteky a chystal sa na vlet do Pretrie. Povedal som si toti, e pjdem pozrie nau ambasdu a troku pokeca s krajanmi v alekom svete :) Dohodol som sa s naou ekonomickou radkyou na poobedie, v Pretrii som chcel by okolo 14.00. Km sa ale lovek vymot, nakoniec som z AlA odchdzal okolo 13:30 a ke ma taxk (n osveden Phil) doviezol na vlakov stanicu, bolo cca. 14:10. Vlak Gautrain, ktor tu premva medzi Johannesburgom a Pretriou, je podobn metru, vemi modern, ist a rchly. Z Jednho konca Joburgu je na druhom konci Pretrie za pribline 30 mint. Stanica zodpoved samotnmu vlaku po vetkch strnkach. Do priestoru nstupia je mon vstpi len s kpenou kartou (lovek si ppne pri vstupe a zas pri vstupe, priom systm automaticky z kreditu odrta cestovn -- v mojom prpade 62 ZAR jednosmerne), ktor sa d dobja v automatoch bankovkami, mincami aj kreditkou. Vborn servis :)

Treba ete poveda, e stanica je v najbohatej tvrti Joburgu, Sandton, take aj cena taxka tomu zodpoved. Normlne si tuj za cestu z ALA okolo 350 ZAR, n chcel 200 ZAR, nakoniec som ho ukecal na 150 :D Po prchode na stanicu som si kpil a nabil kartu a pobral sa na nstupite. To bolo, podobne ako cel stanica stren a teda bezpen. Do odchodu najbliieho vlaku som mal takmer polhodinu as (jazdia kadch 30 mint), tak som sa pohril do tania o iniciatvach na oslobodenie Mandelu poas apartheidu. oskoro priiel vlak, nasadol som na pohodln sedadlo a tal alej. Zaujmav na vlaku bolo, e ide o jedno z mla miest, kde sa rzne rasy skutone mieaj. V retaurcich zvykne prevaova jedna nad druhou, aj dos vea barov je navtevovanch prevane jednou skupinou obyvatestva. Vo vlaku ale veda seba sedeli belosi s ernochmi v pohodovej atmosfre.

Po prchode do Pretrie ma u na stanici akala naa radkya. Trochu sme pokecali a vybrali sme sa do parku naobedova (obed som mal aj v ALA, ale o vm poviem... vo vlaku loveku vytrvi :D ). Zapekan lasagne boli vynikajce a aj napriek zime bol park genilne miesto na oddych. Nsledne sme zali na ambasdu pre jej manela, ktor dovtedy portoval a spolone sme sa vybrali do centra. Nie je vek, tvor ho v podstate jedno nmestie so sochou Krugera, radnicou, sdom (v ktorom sdia Pistoriusa) a rozkopvkou v jeho strede. Preli sme sa trochu po ulikch a udovali sa, preo niektor udia, ktor v meste ij roky, spokojne ij vo vlastnej bubline, nikdy nevystria nos zo svojho domu, resp. kancelrie a boja sa spozna, o sa deje o ulicu alej.

Nakoniec sme zakotvili v miestom bare -- miesto bolo vemi prjemn, lovek pri veernom chlade ocenil najm infraerven ohrievae :) Posledn Gautrain mi iiel o 8:30, okolo 8.00 sme sa zaali zbera. Na posledn chvu sa mi podarilo anka presvedi, aby mi dal na chvu vybit mobil na nabjaku (predtm moc nechcel, kee vetky nabjaky boli pln -- tak som poprosil jeho fku a zrazu to lo :) ). S nabitm mobilom som napsal Philovi, nech ma ak o 9.03 na stanici (predtm som sa s nm dohodol, e o takom ase pjdem pribline domov), za tri mintky sme dorazili na stanicu, rozlili sme sa a pobral som sa svojou cestou nasp do Joburgu.

Po odchode vlaku zo stanice som sa rozhodol pre istotu Philovi zavola, kee na SMSku neodpsal. Ak bolo moje prekvapenie, ke jeho mobil zdvihla Vivian :D Nesmelm hlasom mi oznmila, e Phil je rozbit na cimpr campr (rozumej: pod zjavnm vplyvom alkoholickch npojov), e mal bra ju s Delom domov, ale e je v takom stave, e nakoniec musel odofrova Del :D Poprosil som ju teda o slo na alieho preverenho taxikra -- poslala mi kontakt na Henryho. Polozfal som mu zavolal, ale naastie mal as a sbil, e pre ma prde. Bol sce trochu drah ako Phil, ale dohodli sme sa, e sa nejak dohodneme :) Po prchode do Joburgu som akal na Henryho, akal a akal... a akal... a akal, prechdzal sa po stanici, potal holuby a sledoval poletujce papierov vrecka. Henry nikde. Ke som mu napokon zavolal, bol "5 mint odtia" -- po 20 mintach volm zas, u je "len 3 minty odo ma". Po alch 5 mintach konene dorazil, o bola celkom ava, kee stanicu medzitm zavreli, tak som na neho musel aka vonku. Cesta prebiehala hladko a vzhadom na akanie si Henry nakoniec vyptal len mnou navrhovanch 150 ZAR :)

Nedea bola pokojn, aj ke od rna sme sa lili s ALU tudentmi, ktor ili na tri tdne mimo campus. Po ich uplynut a za predpokladu spenho zskania vz (vzov proces JAR nedvno nesmierne skomplikovala -- niektorm kolm sa nepodarilo po przdninch dosta nasp do krajiny a polovicu svojich zahraninch uiteov) sa v polovici septembra vrtia do Joburgu, konkrtne do kancelrie v Sandtone, kde bud pomha s rozbehom koly.

Posledn detvky odili okolo tretej, jedin na campuse zostal erstvo prjdiv Babatope -- prezident tudentskho parlamentu ALA z Nigrie -- ktor sa s nami plnoval zastni pondeajo-utorajej chaty. V nedeu sa tie lil kolega Ryan (USA). Rozlkov prty usporiadal u kolegu Gavina (Zimbabwe), ktor pre ns pr tdov nazad zorganizoval uvtaciu prty. Prty zanala okolo 13.00, ja som sa dotrepal okolo 16.00 :) Ila so mnou aj Melissa a Ikenna (chalan z USA s nigerijskmi koremi, ktor pracuje pre ALA US na tipendich pre africkch tudentov), ofroval Joseph (Nigria), ktor iiel na letisko pre alieho kolegu - Desmonda (Tanznia).

Ke sme dorazili, prty akurt vrcholila. Stihol som ete jedlo a hlavn sa da: kvz o Ryanovi, priom udia s najvym potom bodov si mohli postupne vybera z vec, ktor tu nechval a plnoval rozda (auto medzi nimi nebolo, to predal Connorovi, aj ke treba poveda, e za super cenu). Moje skre bolo skr pri spodnej hranici, a tak na ma zvil balk rye :D :D :D

Na prty sme sa zdrali asi hodinu, Joseph sa u toti ponhal na letisko (Desmond mal priletie okolo 17.00, ie z terminlu mal vyjs okolo 18.00). Na campus som dorazil akurt vas na veeru, poas ktorej som bol dohodnut s Kofo (fkou tudentskho ivota, ktor m okrem inch vec na starosti aj uiteov-rezidentov) na stretku. Chvu mekala, celkom dobre sme sa ale pozhovrali, dali si nejak oakvania a pobrali sa svojou cestou.

A bol al tde strven v sprievode zchodovch holubov :D

Viktoriine vodopdy 18.8.2014

top
Pondelok po GSP nebol vobec oddychovy. Uz od rana sme boli dohodnuti s Vaish, ktora mala pre nas pripravenu celodennu orientaciu tykajucu sa HR veci. Po vysvetleni struktury skoly, jej IT systemov, prijimaciek (GSP bol vlastne projekt, ktory ma zvysit povedomie o skole, dat ludom moznost vyskusat si, ako GSP asi prebieha a zaroven generovat prijmy -- napad, ktory sme chceli realizovat aj na FMV) sme si konecne otvorili bankove ucty, na ktore nam teraz bude moct chodit aj nejaka mesacna odmena :) Zaujimave bolo, ze na zmluve k bankovemu uctu sa cloveka vyslovene pytali na rasu (beloch, cernoch, farebny, Ind). Nevelmi sa mi to pacilo, vysvetlenie ale bolo take, ze sa vlada snazi zistit, ako sa provodne apartheidom marginalizovane a utlacane skupiny postupne integruju do spolocnosti.

Zacali sme tiez planovat vylet. Mali sme volno od utorka do nedele a vsetci nam hovorili, ze je to jedinecna prilezitost vypadnut zo skoly, ktora sa do Vianoc nebude opakovat. Dali sme si povedat a po zvazovani Lesotha, Svazijska, Mozambiku a Malawi nakoniec (v neposlednom rade kvoli vizam) padla volba na Viktoriine vodopady v Zimbabwe. V pondelok a utorok sme sa rozpravali so zimbabwijskymi znamymi a ti nam odporucili cestu nie priamo z JAR, ale cez Botswanu (krajsia cesta a mensie problemy na hraniciach). Letiet sme nechceli kvoli drahym letenkam.

V utorok sme teda zacali zhanat GPS (zohnali), vyberat a menit peniaze (vybrali a zmenili), hladat autopozicovnu, ktora nema problem s cezhranicnym vyletom (nasli) :) V stredu rano sme sa o 6:30 zobudili a vydali sa na cestu na letisko Lanceria, z ktoreho sme si brali auto. Prvy zadrhel prisiel uz tam: Delaliho karta nechcela fungovat. Chalan volal do svojej banky v UK, myslel si, ze mu ju zablokovali, kedze ju pouzival v JAR, ked sa chcel ale dopatrat informacii, nik mu nechcel nic povedat, lebo neverili, ze vola on (nepamatal si totiz cislo domu, kde byval pred 4 rokmi, co v banke chceli ako overujuci udaj). Mali sme pocit, ze problem moze byt s tym, ze karta nie je kreditka (a pozicovne vo vseobecnosti beru len kreditky, aby z nich mohli stiahnut pripadne skody na aute a neboli obmedzene zostatkom na ucte). Mozno to aj bolo tym, lebo typek z pozicovne nakoniec zavolal do ich banky, nadiktoval im udaje z karty a ti zazracne "nejako" na dialku transakciu uskutocnili.

Nasledovala povinna obhliadka auta a s hodinovym meskanim sme sa vydali na cestu. Kedze Viv nesoferuje a Connor vie iba na automatike, mali sme sa striedat my dvaja s Delom. Del zacal tahat a tahal v podstate celu cestu az po hranicu so Zimbabwe. Predbieham ale... Cesta z letiska na hranicu s Botswanou bola bezproblemova, na hranici sme zaplatili par dolarov za "dovoz" vozidla a islo sa dalej. V Botswane, ktora nastastie ani od Slovakov nevyzaduje viza, bolo super, cesta velmi pekna. Zastavili sme sa v hlavnom meste Gaborone, kde sme si dali obed. Ja som, samozrejme, cas vyuzil a pozhanal chybajuce mince (situacia je stazena tym, ze vsetky obiehajuce mince maju dve verzie: staru a novu), nejake pohladnice, znamky a magnetky :) Tu treba povedat, ze samotny nazov BoTswana znamena krajina kmena Tswana, ktory hovori jazykom SeTswana (velmi podobnym jazyku SeSotho, ktorym kmen Sotho rozprava v krajine LeSotho a aj v JAR) a ktoreho prislusnici sa nazyvaju BaTswana (sing.), resp. MoTswana (plur.) -- len aby bolo jasne :D

Z Gaborone sme sa vybrali na severo-vychod k hranicnemu prechodu so Zimbabwe, nazvanemu Plumtree (slivka). Problem nastal asi v polovici cesty, kedy sa stav nasej nadrze zacal povazlivo blizit nule... hladali sme benzinku, pozerali, ale v bushovitej krajine okolo nas nebolo po podobnej vymozenosti ani chyru ani slychu... s nadejou sme na dialnici (apropos dialnice: videli ste uz jednoprudovu "dialnicu", po ktorej sa moze chodit 120? Nie? Chodte do Botswany :D) zbadali policajne auto, ktore meralo rychlost (apropos 2: Botswana je jednou z vykladnych skrin Afriky, co sa tyka demokracie, rozvoja a poriadku... jednym z vysledkov je, ze ked prekrocite rychlost, nedaju vam pokutu, ale beru vas rovno do vazenia -- vsetci rychlosti dodrzuju :D). Policajta sme sa spytali na najblizsiu benzinku, ktora bola vraj az 60 km daleko... to uz Del asi dobru pol az tristvrte hodinu isiel pekne 70, aby usetril benzin... Nasledujuca hodina bola jedna z najstresujucejsich, lebo sme vsetci cakali, kedy motor vypovie sluzbu. Ked sme sa po 60km konecne dostali do mesta a zbadali cerpaciu stanicu PHM, v aute sa spustil spontanny jasot :D

Natankovali sme a pustili sa dalej na cestu. Pred nami boli este cca. 4 hodiny cesty na hranicu, pricom prechod zatvarali o 22:00 -- bolo 18:00... Del sa podujal soferovat dalej (vyjadril som svoju neochotu prekracovat rychlost) a o cca. 21:30 sme dorazili na hranicu :D Formality na botswanskej strane trvali asi 20 minut (treba vzdy vystupit z auta a pasy nechat peciatkovat vnutri na colnici), presun medzi hranicnymi budovami asi 5... ked sme dorazili na zimbabwiansku stranu, zistili sme, ze sme omylom na strane vystupu z krajiny, nie vstupu. Teta pozrela na hodinky a vyhlasila, ze mame 3 minuty, nech utekame na opacnu stranu budovy. Len-tak-tak sme to stihli, boli sme posledni, ktorych este vzali -- zvysok musel spat na hranici :D

Po dalsich vyplnenych formularoch nastal obrat v soferovani - sadol som si za volant ja :D Prvykrat soferovat vlavo s volantom na pravej strane nie je sranda :D K tomu v noci... asi kilometer za hranicou nas zastavila policajna "hliadka"... nebolo nam vsetko jedno, kedze sme o zimbabwijskych policajtoch poculi vselijake pribehy :D Boli to asi dvaja policajti a dve policajtky: pekne nas pozdravili, spytali sa na zdravie, na rodinu a upozornili nas, ze sa po cestach potuluje vela dobytka, aby sme jazdili opatrne a nesli prirychlo. Na moju otazku, kolko je vlastne povolena rychlost, sa policajt rozosmial a odvetil: "Toto je Zimbabwe, bracho... 80, 120, ktoho vie :D ?". Treba tiez podotknut, ze vsetci v krajine hovoria velmi dobre po anglicky a ked som sa rozpraval so zimbabwijcanmi v ALA, hovorili, ze je skor zvlastne, ked niekto po anglicky nehovori, a to aj napriek tomu, ze v krajine existuju dva hlavne domorode jazyky: isiNdebele (podobne isiZulu) a chiShona.

Bez dalsich problemov sme dorazili do mesta Buluwayo, kde sme mali dohodnute ubytko. Nase GPS ale nepoznalo zimbabwijske ulice, preto sme sa snazili pytat miestnych v otvorenych obchodikoch (bolo uz po polnoci a mesto vyzeralo hrozivo). Posielali nas hore-dole, az sa za nami objavilo policajne auto. Zrazu zacalo zurivo trubit a blikat, tak sme pre istotu zastali. Vysiel z neho husto vyzerajuci policajt, ktory nam vynadal, ze sme v jednosmerke. V jednosmerke sme skutocne boli, aj ked argument, ze bola znacena v noci prakticky neviditelnymi malymi tabulkami umiestnenymi na opacnej strane krizovatky, bol uplne zbytocny. Policajt trval na pokute a ze ju mame zaplatit na policajnej stanici.

Este predtym nas vzal na krizovatku, kde nam tabulky oznacujuce jednosmerku ukazal :D Tu som na neho nahodil psie oci a poprosil ho, ci by nam aspon nemohol ukazat, kde je hostel, ktory hladame, ze sme turisti, bludime a sme zufali... Zabralo a policajt povedal, nech ho nasledujeme. Do 3 minut sme boli na mieste - tak som vystupil a dosiel za policajtom, ze ci by sme nemohli pokutu zaplatit na mieste, kedze sme uz tu, pri nasom cieli a bojime sa, ze by sme zo stanice naspat netrafili :D Zdrahal sa, zdrahal, tak som mu psimi ocami vyrozpraval, ako soferujeme od 7.00 rano, sme unaveni, hladni a bezradni... ked sa spytal, odkial to vlastne som a po nadvazujucej negativne zodpovedanej otazke, ci sa na Slovensku rozprava po anglicky, som ho naucil povedat "Dobry vecer" a "Zmrzlina" :D To ho tak rozosmialo, ze nakoniec pristupil na platbu na mieste, a to vo vyske "daj nieco", ale nie vela, lebo inak pojdeme na pivo a bude po sluzbe... dal som mu asi 10 USD s tym, ze sme sa dohodli, ze blocek k nim "vypise na stanici" (to bolo vlastne to, co chcel typek od zaciatku dosiahnut). Stastni ako blchy sme sa dotrepali do hostela, kde nas uz cakal nocny straznik. Zaviedol nas do izieb, kde sme pod tenkymi perinami zaspali ako zarezani.

Dalsie rano sme vstali okolo 8:00 a naranajkovali sa. Ja som spal na izbe s Connorom, Del mal izbu s Vivian ( :D ). Na ranajky meskali skoro hodinu a nam zacalo byt jasne, ze medzi nimi dvoma to zacina celkom iskrit :D Ja som sa dal zatial do reci s recepcnou na hosteli (asi 70-rocna beloska)... kecali sme o vselicom, o tom, ako si miestni policajti vzdy najdu nieco, za co ta pokutuju, o tom ako Mugabe vyhnal pred asi 10 rokmi belochov, ako sa vacsina z nich prestahovala do Zambie alebo Malawi a ako sa maju dobre... Vysockoval som od nej nejake mince, ktore mi mala nechat na vratnici, ked sa budeme vracat cez Buluwayo v sobotu naspat, dala zadarmo pohladnice, lebo "aj tak uz dnes nikto pohladnice neposiela" a odporucila nam benzinku, aby sa neopakoval botswansky zazitok. Pred odchodom sme si este v susedstve kupili miestnu SIM kartu, kedze nase juhoafricke tu nefunguju a islo sa.

Soferoval som ja a hned za mestom nas zastavila hliadka, ze nam na aute chybaju odrazky. Argumentovali sme, ze je to auto z pozicovne, ale policajt bol neoblomny. Ked si s nami nevedel rady, predal nas dalsiemu kolegovi a ten napokon kolegyni. Ta prisla nahnevana aj s pokutovym blokom -- a tu prisiel na rad Del :) Svojim ghanskym-britskym, ex-vojenskym sarmom sa jej spytal na meno a potom ju bez okolkov zacal balit, koketovat s nou, az kym sa baba nezacervenala a nepustila nas bez pokuty prec :D :D

Cesta nam veselo ubiehala, na soferovanie na lavej strane som si uz celkom zacal zvykat. Povrch nebol zly, miestami trochu deravy, resp. zvlneny, ale nasim betonkam sa stale nevyrovnal :) Zastavilo nas este par hliadok, ale po argumente, ze odrazky nemame, lebo je to auto z pozicovne a "kolegovia nas tiez pustili", nas poslali dalej. Krajina sa pomaly menila z vysusenej substropickej do savanovitej s baobabmi... objavili sa znacky "pozor slony", cez cestu nam parkrat prebehli kravy, kozy, somariky, dokonca paviany a velke vtaky, ktore odmietali odletiet, len sa tarbavo a knisavym krokom presunuli na opacnu stranu, zastavujuc premavku a pozerajuc sa na nas stylom "kamo, nebud trapny, mame predsa cas, nebudeme sa kvoli tebe ponahlat". Zaujimave boli tiez rieky, ponad ktore sme isli: takmer vsetky boli uplne vyschnute -- zima je tu jednoducho bez dazda. Nachvilu sme nechali soferovat aj Connora, aby si vyskusal manualne radenie: islo mu to prekvapivo dobre, az sme boli v soku :) Samozrejme, kym soferoval, zastavili nas dalsi policajti (uz asi 12. hliadka, 5. ktora nas aj fyzicky zastavila) a tychto sa nam uz presvedcit nepodarilo... museli sme dat pokutu 20 USD za chybajuce odrazky s tym, ze by nam na zaklade pokutoveho blocku nemali robit dalsie hliadky problemy :) Najskor sme blocek chceli dat preplatit pozicovni, ale potom sme si uvedomili, ze Connor vlastne vobec nemal podla zmluvy soferovat a na blocku je jeho meno, takze to asi nepojde uplne lahko :)

Treba inak povedat, ze policajti boli vzdy mili a slusni, takze nemozeme na nich zleho slova povedat :) Po tejto epizodke si sadol soferovat zasa Del. Na vodopady sme totiz chceli dorazit pred 15:00, kedze 15:30 mala zacinat vyhliadkova plavba po Zambezi. Podarilo sa, podla popisu sme aj pomerne rychlo nasli hostel. Problem bol, ze prevadzkarka hostela nam plavbu zrusila -- nemohla sa nam dovolat (na ceste nebol signal) a bala sa, ze to nestihneme. Rychlo nam zabookovala dalsiu plavbu, takze sme mali asi hodinku cas :) Ubytovali sme sa (aj s tym bol problem, lebo nedostali nasu rezervaciu z online bookingu, nastastie mali volne kapacity) a zacali si vyberat aktivity na zvysok pobytu. Skratim to: kazda aktivita stala okolo 130 USD, tak sme si kazdy vybrali to, coho sa najviac bojime: Delali jazdu na slonoch, Connor rafting a ja bungee zo 130 metrov vysokeho mosta :D Bungee isla robit aj Vivian a Connor :D Nervozny som bol inak uz od Joburgu, lebo som vedel, ze ten bungee tu bude a ze chcem prekonat vlastnu panicku hrozu z tejto aktivity.

Nasledne pre nas prisiel odvoz na plavbu, pozbierali sme po ceste zopar turistov a islo sa :) Plavba stala 55 USD, v cene ale boli zadarmo napoje a vynikajuce jedlo (jednohubky, syr, omacky, raznici, ...) :) Vecerna Zambezi pri zapade slnka bola uzasna. Sedeli sme na spodnej palube, skoro sa dotykali rieky a rozpravali sa s nahodnymi spolucestujucimi: 70-rocnym chemikom z Philladelphie, ktory ma vlastnu firmu a robi pre vesmirne programy, rodinku z Chicaga, ktora mala nahodou spolocnu znamu s Connorom... na brehu sme videli krmiace sa hrochy, brodiace sa slony a tony riecneho vtactva. Pri zapade slnka na dovazok posadka zaspievala tradicnu piesen... netreba ani hovorit, ze po dlhych 2 dnoch v aute to bol pre nas balzam pre dusu :)

Cestou naspat do hostela sa v buse spievalo a spev pokracoval aj po prichode :) Nas hostel sa totiz vecer meni na party-centrum celych vodopadov :) Chvilku sme pokecali, dali si miestne cestoviny, resp. pizzu a pobrali sa spat -- aj napriek diskoteke vedla som nemal ani najmensi problem zaspat :) Del si aj s Viv zobrali osobitnu izbu, takze boli hore o cosi dlhsie :D :D Zobudil som sa az rano pred deviatou, Connor s Delom uz isli raftovat (vstavali nieco po 6:00), Viv bola na prechadzke, precital trosku knihy a pustil sa pisat blog :) Okrem toho som sa poobzeral po hosteli: hipisacke miesto, kopa etno umenia, super jedla, zaujimavych postaviciek, ktore clovek stretne asi len v hosteli :)

Poobede, ked sa z raftingu vratil Connor s Delom, zacal dalsi program. Del s Vivian isli jazdit na slonoch, s Connorom sme sa zatial vybrali pozriet si vodopady z blizka. Vstup do narodneho parku stal sice 30 USD, ale stalo to uplne za to :) Hukot vodopadov bol neskutocny, k tomu vsadepritomna vodna triest a opticke zazitky v podobe padajucej vody a plnych oblukovych duh vytvarali divadlo pre vsetky zmysly :) Samotna prehliadka trvala asi 2 hodiny, videli sme pocas nej aj zatulane mlada antilopy a zapad slnka nad vodopadmi :) Okolo 6:00 nasledovala priblizne 20-minutova cesta naspat na hostel. Tam som isiel blizsie preskumat stanky miestnych umelcov (sosky z dreva, veci z drotu, malby, ...), kupil dve-tri malickosti a pobral sa za sprievodu buracajucej hudby spat. Samozrejme, adrenalin z bliziaceho sa bungee uz pumpoval, napriek tomu sa mi spalo az prekvapujuco dobre a rano som sa zobudil okolo siedmej vyspaty :)

Telo si uz asi na stres zvyklo, lebo som bol pomerne kludny. Na stoliku som este k tomu nasiel aj nejake zabudnute zambijske mince, tak mi k uplnej spokojnosti vela nechybalo. Dve hodinky som si este v posteli cital, az prisla 10. hodina a s nou aj odvoz k mostu cez vodopady. Isli sme len my s Connorom, Del a Viv si isli pozriet rano narodny park s tym, ze sa k nam potom pripoja. Tu uz stres zasa ucinkoval, aj ked menej, ako som predpokladal. Po asi 5 minut trvajucej jazde sme dosli na hranicu medzi Zimbabwe a Zambiou. Cely bungee sa totiz skace v "uzemi nikoho" uprostred hranicnej rieky Zambezi. S pasmi sme presli za hranicny bod a vstupili na most :)

Most sa staval zaciatkom 20. storocia (rok 1905) a okrem lavky pre pesich nesie aj cestu a zeleznicu, ktore su stale v prevadzke. Cely je sucastou prepojenia severnej a juznej strany Afriky, ktore vymyslel kedysi este prieskumnik Cecil Rhodes. Vyska mosta je, ako som uz spominal, takmer 130 metrov, pricom samotny bungee zoskok ma 111 metrov a volny pad trva 4 sekundy :D Po vstupe na most sa nas, samozrejme, ujali dvaja miestni chalani, ktori nam s vidinou sprepitneho ukazali, kam ist a co robit. Najskor sme sa presunuli na zambijsku stranu, kde nas zvazili, podpisali sme reverz (whoops) a islo sa do stredu mosta. Boli sme jedni z prvych, ktori v ten den skakali, takze ani nebol velmi cas sa stresovat :) Connor isiel prvy, za nim som nasledoval ja... vsetko sa zbehlo tak rychlo, ze som poriadne ani nestihol odfotit, ako skace. Kedze Del a Viv trochu meskali a isli zatial vybavovat formality, poprosil som jedneho miestneho typka, nech ma pofoti -- pofotil ma dobre, spravil asi 138 fotiek ako padam a totalne vybil baterku :D :D :D

Ako teda prebiehala priprava na skok: najskor som dostal na seba bezpecnostny, akoby horolezecky popruh. Po pripnuti istiaceho lana som vstupil do skokanskej casti uplne v strede mosta. Tam nam na nohy pripevnili a silno utiahli dva kusy hrubej latky pripominajucej uteraky, tak, ze nohy boli akoby sputane spolu a hybat sa dalo len skackanim. Uteraky v strede pripevnili k lanu a poistili prepojenim na postroj, keby sa nahodou uteraky chceli vysmyknut. Ked bolo vsetko hotove, poucili nas, ze sa mame pozerat pred seba, nie dole, rozpazit ruky a skocit co najdalej. Preskackal som pekne k otvoru v zabradli a obaja typci ma zacali odratavat... ak si niekto mysli, ze odratavanie ide pomaly ako sekundova rucicka, velmi sa myli :D Cela sekvencia 5, 4, 3, 2, 1 trvala asi sekundu (aby nemal clovek cas spanikarit a rozmysliet si to) a po nej hned nasledovalo BUNGEEEEE -- pokyn skocit :)

Tak som skocil, no :) Ked uz som bol hore a zaplatil si :P

Pravda je, ze keby sa zlaknem a neskocim, robili by si zo mna srandu vsetci kolegovia a okrem toho by bolo odo mna byvalo velmi pokrytecke ucit decka prekonavaniu vlastnych hranic, posuvaniu svojej komfortnej zony a robeniu novych veci, keby som sa sam touto filozofiou neriadil :)

A co samotny skok? Nuz, najskor volny pad sprevadzany panikou :) Mozog sice vedel, ze je priputany a nic sa mu nestane, ale telo si nebolo celkom iste, a tak vsetky jeho bunky mozgu nadavali, ze je debil, a kricali, ze sa ideme spolu zabit :D Tak som krical s nimi :D :D Po zoskoku, ked som prisiel na breh, som dostal od divakov pochvalu za najhlasnejsi skok celeho rana :D :D Vsetky vnutornosti boli na zlych miestach, krv sa hrnula do hlavy a podvedome som si gratuloval, ze som sa v to rano nenajedol a zaroven vypustil vsetky odpadove latky, lebo hrozilo realne nebezpecenstvo docasnej adrenalinom sposobenej straty funkcie zvieraca a mechura, co mohlo sposobit nezelany unik pevnych aj tekutych latok do okolia (a medzinarodnu hanbu, kedze sme skakali presne na hranici medzi dvoma statmi :D). Po asi 4 sekundach cistej hrozy a priblizujucej sa vodnej hladiny (mimochodom plnej krokodilov :D ) prislo trhnutie a docasna ulava, ked sa lano naplo a moja relativna rychlost voci povrchu zemskemu dosiahla nulu. Ta bola nasledovana vymrstenim naspat do vzduchu a niekolkymi dalsimi progresivne mensimi volnymi padmi, kedy som sa pohojdaval na lane ako kus slaniny na hambalku. Bunky, samozrejme, stale kricali a kedze som clovek druzny a hrac timovy, nechcel som ich v tom nechat sam a stale som pocas prvych dvoch-troch sekundarnych zhupnuti krical spolu s nimi :D

Po ustaleni situacie, stale visiac dolu hlavou s rozpazenymi rukami, som sa zacal obzerat po sposobe, ako sa dostat z tejto prekernej situacie -- pokial mozno smerom nahor :P To sa uz ale ku mne spustal jeden z bungee timu, priputal ma k svojmu lanu a zacal vytahovat naspat na most. Nevysli sme az uplne hore, ale na servisnu lavku pod hlavnou mostovkou. Kvoli isteniu, aby clovek neprepadol cez ocelovu konstrukciu sme boli opat isteni, a tak mi nic nebranilo vydat sa lavkou a dvoma rebrikmi az na breh. Odtial som sa, po uz spominanych komentaroch (a par pochvalnych vetach) divakov pobral naspat do stredu mosta, kde uz stal rozjareny Connor a na skok sa pripravovala Vivian :)

S Connorom sme ju utesovali, ze je to uplne bezpecne a ze odvtedy, co sa jednej babe pri zoskoku pretrhlo lano (prezila, zlomila si len par rebier, ani krokodily ju nezozrali, ani sa neutopila v divokej vode so zviazanymi nohami :D ), pridali zalozne systemy a posilnili bezpecnost :) Samozrejme, ze sme si to cele vymysleli, ale co by clovek pre kamaratku nespravil, vsak :D ? Po nej sme este povzbudzovali jedno, asi 14-rocne dievca, ktore tam bolo s tatkom -- tiez si nakoniec zalietalo :) Ja som este zobral fotak od miestneho fotografa, dal mu asi 3 dolare za sluzbu (oficialne fotky aj s videom stali 50 USD) a vybrali sme sa naspat na zambijsku stranu. Tam si Connor a neskor aj Vivian kupili fotecky a trosku nas pootravovali miestni predavaci medenych naramkov, ze nech ich podporime a kupime si nieco :) Ja som trval na tom, ze medeny naramok nehcem, ze mi ale moze zohnat zambijsku mincu (1 Kwacha), ktora mi este chybala -- chalan zohnal, tak som mu dal par drobnych, presli sme na zimbabwiansku stranu, nasli taxik a isli sme naspat do hostela.

V hosteli sme, stale s miernym adrenalinom a usmevom na perach, cakali, kym Connor vybavi nieco na nete... napadlo ma zatial, ze sa este na poslednu chvilu poobzeram po nejakych miestnych minciach (v Zimbabwe totiz uz par rokov kvoli inflacii nemaju menu a pouzivaju najma USD, ale aj ZAR, BOP a dalsie meny okolitych statov). Staru menu, zimbabwiansky dolar, teda v obehu nenajdete. Nastastie mali miestni umelci v hosteli plne sakle starych minci, ktore pouzivali na vyrobu sperkov :D Podarilo sa mi teda ponachadzat nie len uplne vsetky zimbabwianske stare mince, ale aj nejake tanzanijske, ugandske, malawiske, mozambicke a stare rodezske :)

Ked som sa vynoril z mincoveho oparu (za ktory som jednemu chalanovi len potriasol rukou a druhemu dal asi 5 USD za cca. 30 minci), zvysok ma uz cakal. Nasadli sme do auta, zaplatili ucet (cca 10 USD na noc :D), vybrali batohy z uschovy (kedze check-out uz bol rano) a islo sa. Soferoval som na zaciatok cesty ja. Prva vec, ktoru sme si vsimli, bolo extremne prazdno v nadrzi. Vsetci sme mali pocit, ze pri prichode sme mali aspon o 10 litrov benzinu viac, a tak sme sa zastavili na miestnej benzinke dotankovat. Okolo krytu nadrze bola podozriva skvrna od benzinu, na zaklade coho sme sa uzniesli, ze nam niekto z nadrze trosku pomohol a hadickou vycucol, co sa dalo :) Skoda ale nebola velka, tak sme sa zastavili este na hamburger v miestnom kasine (inak celkom ludoprazdne) a uz sa skutocne vydali na cestu :)

Soferovanie na lavej strane bolo zasa celkom dobrodruzne, cesta bola totiz uzka, bez krajnice a povolena 120-ka vytvarali pri oproti iducich kamionoch celkom zaujimave situacie :) Celkovo sa ale islo celkom dobre, len raz som trosku chytil strk pri ceste, ked som sa uhybal kamionu, raz v noci (to sa islo este o dost horsie) sme chytili kolesom vymol, ktory sa tiahol od kraja cesty az do 1/4 jej sirky a raz sme presli mensi konar. Este za svetla ma asi na hodinku a pol vystriedal Connor, potom som to zasa zobral ja. Samozrejme, ani spiatocna cesta sa nezaobisla bez obligatnych policajnych hliadok. Hned prva za Victoria Falls nam opat chcela dat pokutu za chybajuce odrazky. Asi polhodinu sme sa s nimi hadali, ze sme uz za ne platili na ceste tam a ze nebudeme platit dvakrat za tu istu vec -- zakon bol sice na ich strane, my sme ale mali Delaliho a Vivian :D Po dlhom natahovani nam sefka hliadky znechutene podala vodicak a ze nech nas tu uz nevidi :D Tak sme sa pekne spakovali a fujazdili dalej :D

Nastastie s pribudajucou tmou hliadok ubudalo a po desiatej uz vymizli uplne, takze uz nas potom ziadna dalsia nezastavila, aj ked sme ich este par videli :) Okolo 19:30 sme dorazili naspat do Buluwayo - zamerom bolo zastavit sa v hosteli, kde sme cestou tam spali a vyzdvihnut mince od milej recepcnej. GPS nas tentokrat neomylne doviedlo k vopred ulozenym suradniciam :) Mince tam skutocne aj boli, milej pani som napisal dakovny listocek, vyuzili sme miestne socialne zariadenia, natankovali na nedalekej pumpe (za posledne dolare, lebo karty tam moc neberu) a trielili dalej. Soferovanie prevzal Del, kedze sme sa ponahlali a ja som vyhlasil, ze v noci sa mi za volantom celkom dobre spi :D

Na hranice sme dorazili okolo 21:30. Zimbabwianska strana bola bezproblemova, az na to, ze sme chvilu nevedeli najst jedneho pana, ktory nam mal dat jednu peciatku kvoli autu, co nas zdrzalo asi do 21:55 (celkovo tam system funguje tak, ze kazde auto dostane maly kusok papierika, na ktory jednotlivi uradnici davaju peciatky: imigracne, colnici, danovaci kvoli cestnej dani -- a az ked mate spravny pocet peciatok, pusti vas policajt cez rampu, kde uz ani nemusite ukazovat pas). Rychlo sme prefrcali na botswansku stranu, vtrielili sme na colnicu a asi minutu a pol po nasom prichode zarachotili zelezne dvere a vchod uzatvorili. Zasa sme to stihli na poslednu chvilu :D Problem bol ale s Delovym vstupom -- v poslednych 6 mesiacoch totiz navstivil rodnu Ghanu, pytali teda od neho aj preukaz o ockovani proti zltej zimnici -- a ten mal doma v Joburgu. Chalan posobil sarmom, nezabralo. My sme argumentovali, ze ma v pase cerstve juhoafricke viza, ktore by bez ockovania nedostal, nezabralo. Sypali sme si popol na hlavu a posobili na jej materinsky cit, ze predsa nenecha ubohych turistov nocovat v krajine nikoho medzi Botswanou a Zimbabwe a ze aj tak by v Zimbabwe nemal kde zohnat novy certifikat... nezabralo. Az ked sa zurivy Del pobral do auta hladat, ci nahodou certifikat predsa niekde nema a teta videla, ze je 15 minut po fajronte a takto tu s nami stravi vecnost, znechutene nam podala jeho pas so slovami napadne podobnymi slovam policajtky: "nech vas tu uz nevidim" :D

Rychlo sme zaregistrovali auto, uhradili cestnu dan, kvoli krorej sa musel vratit medzi tym uz prezleceny pokladnik, absolvovali prehliadku kufra, podstupili vyhodenie avokad (zakazany import plodin), presli vsetkymi topankami (aj tymi, co boli v batohoch) po dezinfekcnom matraci kvoli prenosnym chorobam a bezali dalej :) Hostel sme mali zajednany v hlavnom meste Botswany, Gaborone s tym, ze sme chceli urazit co najvacsi kus cesty, nech nam na nedelu toho vela nezostane a nech prideme do ALA co najskor, nech sa mozeme v klude povybalovat a oddychnut si pred zaciatkom tyzdna. Del zvladal soferovanie v noci vyborne, aj botswanske cesty boli o poznanie sirsie a lepsie osvetlene ako zimbabwisjske (s vynimkou cesty medzi Buluwayo a hranicou, ta bola vyborna), aj debaty s Vivian boli celkom zaujimave. Do Gaborone sme prisli tesne pred 4.00 rano. Zvazovali sme moznosti, ale platit 25 USD na hlavu za par hodin spanku sa nam nechcelo. Rozhodli sme sa teda zaparkovat pred hostelom, pospat si 2 hodinky v aute a rano pred 6.00 vyrazit :) Mne viac nebolo treba, zlozil som sa na prednom sedadle a do 5 minut spal ako zarezany.

O to vacsie bolo moje prekvapenie, ked ma o 5:45 budil Connor, ze reku ideme dalej. Najskor som to chcel uhrat na "jasne, len 15 minut mi este daj", ale bol neuprosny :D Vydali sme sa teda opat smer hranica. Dorazili sme okolo 6:20, teda nieco vyse stvrt hodiny po otvoreni prechodu. Vsetko islo hladko a rychlo a bolo zaujimave pozorovat, ako nam vsetkym odlahlo, ked sme boli zasa "doma", v JAR :) Aj dalej sme soferovali my dvaja s Connorom, Dela sme nechali po nocnom vykone spat. Zvysok cesty uz prebiehal bez preruseni, na letisko sme dorazili okolo 10:30, vratili auto, pockali na nasho dvorneho taxikara Phila a nechali sa zaviest naspat "domov domov", do ALA :)

Plni zazitkov sme, samozrejme, nezabudli informovat vsetkych kolegovcov o tom, ako bolo na tripe super, povybalovali sme, oddychli si a bol vecer a bolo rano a bol novy tyzden :)

PS. Kym sme boli prec, niekto zatvoril okno na zachode. Smutny z nepritomnosti svojich dvoch strazcov som ho opat otvoril a, cuduj sa svete, kym som dokoncil, co som potreboval, uz na nom aj sedeli. Holuby. Dva. Styri pary oci. Hladeli priamo na mna a hypnotizovali... Spokojny som isiel spat :D :D :D

GSP kon 15.8.2014

top
V pondelok rano som narychlo napisal hodnotenie mojich dvoch "advisees" (chalanov, s ktorymi som primarne konzultoval, ked nieco potrebovali), Mukhtara z Nigerie a Challena z Ghany. Prvy si hned asi na treti den podvrtol clenok, tak som s nim trochu behal za skolskou sestrou. Zo zaciatku mega tichy, pocas tychto troch tyzdnov sa podstatne osmelil a stal sa z neho celkom vtipalek :D Druhy, Challen, zas mega inteligentny, diskusie facilituje tak, ako to ani vela skusenych moderatorov nezvlada a k tomu je este aj slusny a vychovany. Celkom zaujimave kombo.

Celkovo bolo pocas GSP niekolko zraneni: najcastejsie KO bol Phil - chalan z Kene, ktory bol obdobou postrachu Denisa. Opat velmi inteligentny chalan, ktory ma tu vlastnost, ze sa na neho neda hnevat (asi ako Dofan, ktory mimochodom tiez v pondelok rano uz nadobro odchadzal). Zato pritahuje problemy. Prvykrat bol PN, ked sa na invalidnom voziku prehanal po chodbe a narazil rebrami na roh steny. Pomohol lad a za par hodin bol uz na nohach. Druhykrat skakal, snaziac sa odplasit holuby a hlavou narazil do druheho Ghancana, Ariho. Zasa par hodin KO :). Z nejakeho dovodu som bol vzdy nedaleko, takze moja lekarnicka dostala cekom zabrat :D

Dalsou obetou GSP syndromu bola Kamila -- stali v jedalni, ked jeden z Nigerijcanov, Mubarak, zacal rapovat. Robil to ale tak nezrozumitelne, ze sa cela skupinka zacala nesmierne smiat a kosit, priam az do bezvedomia upadat a valat sa od smiechu po zemi. Mila Kamila sa od smiechu tak zmietala, ze narazila hlavou do steny a isla k zemi ako vrece zemiakov. Ze je v bezvedomi si smejuci sa pritomni vsimli az po chvili. Chvilu bola zmatena, takze to cele vyzeralo na mierny otras mozgu. Po prvotnom osetreni s nou Lebo isla rano doktorovi, ktory nechal spravit roentgen a poslal ich domov, nech pridu na dalsi den. Na dalsi den sa ale Kamila spravala divne (vela energie, potom unava), tak sme ju s Lebo vecer vzali na pohotovost, nech spravia pre istotu CT (predsa len mala za par dni letiet). Okrem brutalneho monokla bola ale OK, my sme si zato vyskusali miestny system zdravotnej starostlivosti. Klinika bola, samozrejme, sukromna, na osetrenie ju zobrali skoro hned, ale potom sa zacal cas natahovat. Povodne s nami bola aj jej kamaratka Aliyah, tu isla Lebo po polnoci zaviest domov, na CTcko ju brali okolo jednej rano, o druhej boli vysledky, potom sme sli este pre lieky do lekarne, takze do postele sme sa dostali az ku tretej rano :D

No a nesmieme zabudnut ani na Seyiho, ktory vo stvrtok pri nacviku prezentacie isiel zrazu do kolien -- kym Connor bezal za skolskou sestrou, pekne sme ho ulozili na zem, nohy hore, az kym sa nepozviechal - potom hovoril, ze obcas mava momenty, kedy s nim hadze o zem, asi mierny problem s tlakom... Vsetko ale dobre dopadlo a decka bez ujmy prezili :)

Aby som ale trosku dodrzal chronologiu a kontext, musime sa vratit k pondelku. Decka mali rano aktivitu, pri ktorej mali pomocou dosiek prejst "bazinu". Nasi mali smolu, lebo sa im poskytnuta doska zlomila, co sme vyuzili a ukazali im, ze niekedy aj ked vsetko spravite spravne, vysledok ne nepriaznivy... inymi slovami, zivot niekedy nie je fer ;) Poobede potom detvaky isli do komunitnych centier ukazat, ako konkretne im chcu pomoct. Ja som isiel tentokrat do centra, ktore poskytovalo stravu predskolakom. Decka vymysleli rozne hry a aktivity, ktorymi by chceli "klientom" centra sprijemnit cakanie na stravu a obmedzit vytrznosti -- islo o jednoduche veci, typu hra skolka (preskakovanie kamena na nakreslenom plane), Kubo vravi a pod. Napad sa stretol s uspechom (vyskusali ho aj na mieste, deckam sa nesmierne pacil), centrum bolo spokojne a ako bonus sme pomahali natierat pre male detvaky chleby s arasidovym maslom :D Bolo nas tam asi 5 a aj tak sme to robili pomalsie ako pani, co to robi stale :D

Moja skupinka, ktora bola vo volnocasovom centre, vsak nedostala dobre feedbacky. Ich povodnym umyslom bolo zapojit porucnikov deti (vacsinou osireli kvoli HIV/AIDS) do prace centra a vyuzit pri tom pekaren. Stretli sa vsak s clovekom, ktory s porucnikmi priamo pracoval a s ktorym predtym nehovorili a ten im ukazal, preco ich napad nebude fungovat. Pomerne smutni sa vratili naspat. Dolezite bolo, aby sa v tomto bode nevzdali a prisli s novym riesenim -- na tuto alternativu sme sa ich snazili pripravit aj roznymi zazitkovymi aktivitami: ze totiz niekedy clovek zlyha, musi sa vratit naspat a skusat znova a znova. Nastastie sa podarilo a skupinka zacala vymyslat nove riesenie. To prezentovali centru v utorok a tentokrat sa velmi pacilo :) Tiez zahrnalo vyuzitie pekarne, ale inak ponalo zapojenie porucnikov, cele to zrealnili a zjednodusili. Samozrejme, casove zdrzanie zapricinilo, ze stihli vypracovat len plan celeho podujatia a niekolko marketingovych materialov, nepodarilo sa im natocit ani video, ktore chceli.

Ja som v utorok bol pozriet tretie a posledne komunitne centrum, konkretne centrum pre pracu s konfliktnou mladezou. Sef centra sa rozhodol vziat skupinku do jednej zo zakladnych skol v gete, aby deckam porozpravali o drogach, zneuzivani a pod. Male decka boli velmi receptivne, aj ked sa ukazalo, ze o drogach toho vedia omnoho viac ako my :/ Vacsina z nich poznala pribuznych, ktori drogy beru, vypadli zo skoly a pod. O zneuzivani tiez teoreticky vedeli vsetko, kolko z nich si nim ale v skutocnosti preslo, je uz druha vec. Velmi zaujimavy zazitok ale mali nase baby a chalani (belosi) s dlhsimi vlasmi -- decka fascinovali a vsetky sa ich chceli dotknut. Niektore si brali telefonne cisla nasich ucastnikov s tym, ze chceli, nech ich vezmu k nim domov... zivot v gete totiz nie je celkom med lizat.

V utorok vecer sa potom konala "talentova show" -- zapojili sa decka aj facilitatori: niektori hrali na gitare, ini recitovali, dalsi rapovali, spievali (Thato dala BRUTAAAALNU pesnicku -- Superstar by jednoznacne vyhrala), robili akrobaciu, ... Vydareny vecer :) Streda bola vyhradena na pripravu prezentacie pred stvrtkovou finalnou slavnostou. Ta sa zacinala tesne po obede. Niektore skupiny si pozvali aj ludi zo samotnych komunitnych centier, zopar ich bolo aj medzi porotcami. Samotne finale malo dve casti: najskor decka pripravili v kniznici stoly s prezentaciou celeho projektu, pricom ludia mohli chodit od stola k stolu a rozpravat sa o ich rieseni. Druha cast bola v aule, za pomoci PPT a videi. Skupiny prezentovali, co vytvorili, kazda do prezentacie vlozila aj umelecky prvok (scenka, videjko, hra, ...), co cele popoludnie spravilo este zaujimavejsim.

Celkovym vitazom bola skupinka zaoberajuca sa konfliktnou mladezou (facilitovali ich Del, Lilian a Jared). Nasi skoncili treti, skupinka pracujuca s vyzivou deciek druha. Po skonceni prezentacii a vyhlaseni vysledkov sa nam este prihovoril jeden zo sefov skoly a potom uz nasledovalo fotenie, jedenie kolacikov (nase decka objednali asi 100 kusov z komunitnej pekarne) a pomaly sa vkradajuca nostalgia. Andrew (chalan z USA) mal k tomu narodky, tak nas neminula ani torta :D Samozrejme, vsetci vedeli, ako rad jem a spim, takze najvacsi kusok bol pre mna :D :D :D

Vecer sme sa vsetci slusne ohakli a presunuli do nedalekej restiky na slavnostnu veceru. Ja som mal klasicky vyborne cestoviny, cokoladovy zakusok bol ale najlepsi na svete. Vecera bola prerusena rozpravackou, ktora nas asi hodinu bavila spevom, tancom a pribehmi (coskoro bude aj video). Okolo desiatej sme sa presunuli naspat do skoly, kde nastala posledna etapa celeho GSP: na steny sme nalepili plagaty s menami vsetkych ucastnikov a facilitatorov a kazdy mohol druhym nechavat odkazy -- niektore papiere sa museli otacat a dolepovat :)

Piatok bol pomerne smutny den -- rano sme styria facilitatori isli na letisko spolu s prvou varkou ucastnikov smerujucich do Maroka a Hong-Kongu. Okolo desiatej prisla varka Kenanov, potom obrovska skupina Nigerijcanov. Zvysok ucastnikov sa pomaly trusil a my sme sa len tak-tak stihli so vsetkymi lucit... Vecer sme este absolvovali jednu party u Gavina, ktory nam nie len uplne genialne navaril, ale aj vyrozpraval pribeh zalozenia skoly -- velmi zaujimava story, skusim neskor napisat do Pribehov starej matere :). Vacsina z nas sa okolo polnoci pobrala domov, niektori ale este potom isli do klubov a vracali sa az nadranom...

Sobota sa cela niesla v znameni lucenia facilitatorov - vsetci ti, ktori nezostavali na skole, leteli domov. Presiel som sa po campuse, ktory bol zvlastne opusteny, este aj obloha bola zamracena a prvykrat fucalo. Nikde ani zivej duse (okrem dvoch holubov na vecku), zabludil som do tried, kde este den a pol dozadu pulzoval zivot -- teraz uz v nich boli len pozabudane tasky, zopar pier a zvysky obrazkov na tabuli... velmi zvlastny pocit :) Okrem toho som sa rozhodol preskumat cely campus -- zabludil som do baziny, presiel okolo elektrickeho plota a nasiel novu bezecku trasu, ktora meria takmer presne kilometer.

V nedelu som potom dobiehal zameskany spanok, zdielal s ucastnikmi fotky, rozlucil sa so Stacey, ktora odchadzala az vecer a pomaly zacinal planovat spolu s Connorom, Vivian a Delalim buducotyzdnovy vylet... ale o tom zas nabuduce... Kazdopadne musim povedat, ze cele GSP bolo uzasne, spoznali sme genialnych ludi, ci uz z radov facilitatorov alebo studentov a som si viac nez isty, ze o viacerych z nich este budeme pocut :) .

PS. Sory za chybajucu diakritiku, ale toto pisem v Zimbabwe, kde o slovencine na pocitaci ani nepoculi :D

GSP pokrauje 15.8.2014

top
V pondelok sme mali hned zrana opat My Story, co sa opakovalo po zvysok tyzdna. Hovorili vacsinou decka, viacere z nich spominali sikanu na starych skolach a obdobia zivota, ktore neboli velmi jednoduche, ktore ich ale v konecnom dosledku posilnili. Jedna baba hovorila o tom, ako si nikdy nevedela najst priatelov, dalsi chalan o tom, ako ho v zivote mnozstvo ludi opustilo, dalsia baba o tom, ako sa snazila pomoct jednemu dievcatu z detskeho domova, dalsi chalan o LGBT veciach a pod.

Po My Story nasledovala aktivita, pri ktorej mali decka rozhodnut, koho zachrania z potapajuceho sa ostrova: mali na vyber medzi roznymi postavami (tehotna zena, vlastna 87-rocna babicka, byvaly diktator, tazko chory muz, male dieta, konzervativny knaz, konzervativny imam...) a mali svoje timove rozhodnutie zdovodnit. Bolo viac nez zaujimave pozorovat, ako sa rozhoduju a preco :) Ucelom bolo si uvedomit, ze o danych ludoch mame utvorene stereotypne predstavy aj bez toho, aby sme ich v zivote stretli.

Hodiny pokracovali aj poobede (jedlo stale rovnako vynikajuce), po veceri sme potom citali a rozoberali clanok o Mandelovi a jeho boji proti apartheidu. Okrem toho mali dalsieho motivacneho spikera, tentokrat to boli dve damy, ktore zalozili spolocnost na riesenie inovacneho cyklu a marketingu klientov. V utorok sme s deckami zacali preberat sposoby, ako identifikovat potreby nejakej organizacie, resp. komunity -- poobede mali totiz absolvovat svoju prvu navstevu niektoreho z centier v znevyhodnenych komunitach, ktoremu sa mali snazit prostrednictvom zaverecnych projektov pomoct. Sucastou dna bola dalsia aktivitka, pri ktorej museli decka klucat so zatvorenymi ocami, kym facilitatori postupne umoznovali niektorym vstat, otvorit oci a napokon "robit, co chcu". Vacsina si isla sadnut, az ku koncu jedneho chalana napadlo, ze ak moze robit, co chce, tak moze aj ostatnym spoluziakom povolit vstat z bolestivej polohy - nieco co nikoho pred nim nenapadlo :)

Poobede sme isli na prvu navstevu do komunitnych centier. Nasa skupina dostala spolu s dalsou centrum volneho casu pre osirele decka z geta, dalsie dve mali centrum na napravu mladeze, ktora prisla do konfliktu so zakonom a centrum na podporu vyzivy predskolakov. Po miernom chaose s busmi (soferi netusili, kam maju ist) a stravou (brali sme si obed so sebou a kuchyna veci celkom slusne doplietla, kym sme ich nedali na pravu mieru) sme po asi tristvrte hodine dorazili do ciela. Privitala nas sefka centra, urobila nam exkurziu a porozpravala o tom, co robia a decka mali moznost pytat sa otazky, aby sa im lepsie podarilo identifikovat mozne potreby strediska. Zistili sme, ze centrum ma vlastnu pekaren, ktoru pouzivaju ako doplnkovy zdroj prijmov - hned sme si aj kupili ich kolaciky, mimochodom vynikajuce a brutalne lacne (13 kolacikov za euro :D)

Po asi dvoch hodinach sme sa pobrali naspat, prebrali, co sme sa dozvedeli a nechali decka pracovat. Povodne mali po veceri citat dalsi clanok o Mandelovi, ale rozhodli sme sa, ze ho vynechame, kedze zvysny cas mali vyuzit na debatu o potrebach centier, ktore navstivili. Streda pokracovala v znameni aktivit zameranych na timovu pracu, vytvaranie prototypov a facilitaciu. Neodmyslitelna aktivitka pozostavala z klasickej ulohy: vymysliet za pouzitia obmedzeneho materialu a casu nastroj, ktory stlmi pad vajicka spusteneho z cca. 3,5 metrovej vysky -- vacsina bola pomerne kreativna a padaky, ktore navrhli, fungovali lepsie, ako sme predpokladali.

Po veceri sme este pozerali a rozoberali film Invictus o Mandelovych zaciatkoch ako prezidenta krajiny. Stvrtok bol venovany spatnej vazbe, pricom poobede nasledovala druha navsteva komunitnych centier - ulohou ucastnikov bolo prezentovat riesenia, na ktore prisli, vypocut si spatnu vazbu od samotnych pracovnikov a v pripade negativneho feedbacku zacat pracovat na novych rieseniach/pristupoch. Spolu s Nom a Lebo sme ale my traja zostali v skole, pretoze predchadzajuci camp (neviem, ci som spominal, ale cely letny camp mal tri etapy s roznymi ucastnikmi a facilitatormi, kazda z nich posunuta o tyzden) mal v ten den finalne prezentacie svojich projektov a chceli sme nacerpat napady na nase prezentacie, ktore mali byt o tyzden neskor. Kedze im na poslednu chvilu vybuchli porotcovia, skoncili sme s Nom aj v roli porotcov.

Decka pri prezentaciach odviedli super robotu, vacsina pouzila PowerPoint, niektori doniesli vytlacene materialy, ktore vytvorili pre centra, ini isli na vec cez Prezi. Hodnotili sme okrem samotnej prezentacie aj sposob, akym sa dopracovali k vysledku, ci pri tom pouzivali to, co sa pocas troch tyzdnov naucili, nakolko konkretne a udrzatelne bolo ich riesenie a ci aj realisticky pokryvalo potreby centra. Musim povedat, ze vsetci traja porotcovia sme sa vzacne zhodli a o vitazovi bolo rozhodnute.

Ked prisli nase decka z komunitnych centier (a ano, soferi zasa bludili), vacsina musela zacat prerabat svoje riesenia, a zapracovat do nich feedback, ktory dostali od samotnych pracovnikov stredisk. Jedina vec, ktoru sme este po veceri mali, boli posledne dve motivacne spikerky: dve damy, ktore pracuju na prevencii HIV/AIDS -- spravili trochu osvetu, porozpravali o tom, ako sa vlastne dostali k tomu, ze vedu svoju vlastnu neziskovku.

V piatok sme rano stravili pracou na projektoch, poobede uz bolo "volno" - niektori mali uplne volno, ini sme isli s deckami na obhliadku Johannesburgu. Samozrejme, bol zas problem s kuchynou, ktora zabudla nabalit deckam obedy... narychlo spravili balicky so sendvicmi a dzusom, az na to, ze dzus bol asi mesiac a pol po zaruke - to sme si vsimli az v buse, v kuchyni sme ale kvoli tomu narobili celkom pekny bordel :D Dalsi bordel bol, ze sme nesli v jednom buse, ale v 5 minibusoch, co znamenalo neustale striedanie ludi, miesanie a celkovo chaos :D . V zavislosti od osadenstva bol medzi nimi "party bus", "spaci bus" a pod... V meste sme navstivili prvy Mandelov dom (v ktorom byval, ked prisiel prvykrat do mesta), jeho posledny dom, kde zil po odchode z uradu a jeho pracovnu. Nasledne sme isli na vyhliadku nad mesto a nasledne zisli do stareho centra (teraz velmi zanedbane a osarpane). Tam bol nasim cielom najvyssi mrakodrap v Afrike, 50-poschodovy byvaly hotel, ktory zostal po skonceni apartheidu a navrate povodneho obyvatelstva do centra mesta opusteny. Funguje len jeho prizemie ako obchodak a najvyssie poschodie ako vyhliadka. Vytah bol extra rychly, 50 poschodi zvladol za cca. 30 sekund :D Decka som vyzval, ze kto to zvladne z 50. poschodia dole za menej ako 20 sekund, ma u mna stovku -- nastastie sa nikto stovku vyhrat nepokusil :D :D

Cely vylet sme zakoncili na zmrzke, potom uz nasledovala cesta domov :). Decka mali nasledne cas pracovat na svojich projektoch, my starsi sme si usporiadali party v izbe u Nom -- nebola to ani tak izba ako skor pomerne luxusny trojizbovy byt, a to priamo v intrakovej budove. Ked sa budeme koncom buduceho tyzdna stahovat, duuuufam, ze pripadne mne, lebo je lepsi ako zvysne facilitatorske byty :D Anyway, party prebiehala super, bola to zaroven aj rozlucka s Dofanom, ktory musel v pondelok uz letiet prec. Bolo velmi fajn a ked som sa okolo druhej rano poberal, najstarsie ucastnicky (Doris, Nom a Lebo) este veselo trkotali :D Od Thato som sa dozvedel zaujimave veci o lesothskej svadbe, ktore coskoro pribudnu v Rozpravkach starej matere :)

V sobotu sme sa s detvakmi vybrali do "Kolisky ludstva" - asi hodinu a pol vzdialenej jaskyne a muzea na mieste, kde nasli kosti a lebku Lucy - prveho australopiteka a jedneho z predchodcov ludi. Jaskyne boli na slovenske pomery dost nudne, muzeum o poznanie lepsie -- velmi interaktivne, zahrnalo aj jazdu na gumovom clne, navstevnici mohli veci chytat, stlacat, vsetko elektronicke a vskutku zaujimave. Najsokujucejsim poznatkom ale pre mna bolo, ze viacere decka z GSP mali problem so samotnou ideou evolucie a celkom trvali na "stvoreni" ako akceptovatelnej teorii vzniku ludstva... nuz, nie su vsade studijne osnovy take, ako v Europe (aj Americania o tom vedeli celkom dost rozpravat)

Po navrate sme pre detvaky zorganizovali party, Dofan bol DJ, zaobstarali sme aj fosforeskujuce srandy... samozrejme, cihali sme v tme, ako supy, aby sa nahodou niektora z dam nevratila z party tehotna, okrem jedneho pariku facilitatorov sa ale mne osobne nepodarilo nacapat nikoho :D :D :D

Nedela bola zas vyletova. Treba povedat, ze po piatkovom probleme s jedlom sa strava zlepsila a dvojhodinova cesta do narodneho parku Pilanesberg prebiehala bez problemov. Samozrejme, vyrazalo sa rano okolo 6:30, co nam nikomu na spanku nepridalo a v buse bolo pocut len pochrapkavanie vsetkych zucastnenych :D Po prichode do parku sme nasadli na otvorene busy a vydali sa stopovat zvery :) Pomerne rychlo sa nam podarilo narazit na hrochy, slony, zirafy, zebry, pstrosy, nosorozca, pakone, kudu, antilopy, prasce, pavy, ba dokonca sme po chvili vystopovali aj leoparda :) Jediny problem bol, ze na otvorenych busoch bola nesmierna zima a ani deky tak celkom nepomohli :) Zaciatkom dalsieho tyzdna boli preto viacere decka aj facilitatori celkom silno prechladnuti (okrem mna, slovenska natura je na taketo drobnosti dobre vybavena).

A bol vecer a bol dalsi tyzden :)

PS. Dva pary holubich oci ma stale v noci na vecku pozoruju :D

GSP zana 27.7.2014

top
V pondelok sa zaalo GSP - Global Scholars Progam, letn leadership camp pre decka z Afriky a zvyku sveta. Ako som u psal minule, spolu s Connorom, Nomcebo, Delalim a Jakeom sme o 4:30 nasadli do kolskej dodvky a vybrali sa na letisko aka prv vrku ud, ktor mali prs z Nigrie letom o 5:05. Prv deck zaali brnou prechdza okolo 6:00. Privtali sme ich s bannerom a plagtom. Del ich hne vzal k bankomatom a do zmenrne vymeni si peniaze, Nom kpi si SIM kartu, Connor naraajkova sa a ja s Jakeom sme zatia strili veci a akali alch prchodzch.

Prv dve dodvky sme naplnili niekedy okolo 8:00 rno, po prlete astnkov z Hongkongu a Ghany. Iiel som s nimi nasp do ALA, kde sme pokraovali s registrciou a ubytovanm. Ako napotvoru spadol prve v de ich prchodu n "cashless system", kde si deck vloia peniaze, dostan kartu a nsledne platia za vetky sluby v areli (sladkosti, pranie, trik, mikiny, ...) bezhotovostne. Ja som mal vono, tak som si pomaly psal blog. Mierna miskomunikcia nastala poobede, kedy do ALA priiel aj zvyok nho tmu s almi deckami, ale nikto nepriiel vyzdvihn pr ud, ktor prili poobede -- tak si chvku pokali :D

Po veeri mali deck bezpenostn brfing a tmbuildingov aktivity. Okrem Afrianov (vina z Nigrie, niektor z Ghany, Kene, JAR, Maroka) s v skupine aj traja Ameriania, jedna baba z Hongkongu a jedna Slovenka (tie cez LEAF). My s Vivian sme mali trochu problm, lebo s kuchyou sme nie plne jasne skomunikovali, e 7 deciek dodriava Ramadn (nesm jes medzi 5:30 rno a 5:30 veer), take pripravili balky na rno len pre deck z GSP 2. Naastie ich spravili viac, take sme mohli poui 4 z ich vrky. Tie sme trochu prerozdelili, pridali nejak dsy a ovocie a zrazu bolo balkov 7 -- a ete si aj pochvaovali, e koko jedla dostali :D :D Bolo ale dleit, aby sa pred vchodom slnka najedli, kee v utorok sme rno po Joshovom prhovore vetci spolone vyrali do Kloofwaters (v afrikaans to znamen "voda pri priepasti") -- dvojdov zitkov tbor asi 2 hodiny od Joburgu.

Rno sme po krtkom behu s Lilian poda plnu vyrazili do Kloofwaters. Cesta bola bezproblmov, autobus pohodln a po prchode na miesto urenia cel skupinu prevzali miestni facilittori. Prv de sa hralo zopr hier na zoznmenie, tmov prcu, komunikciu a pod. Po veeri prila na rad ete jedna pohybov aktivitka a potom tbork s gitarkou :D Spolu s almi facilittormi sme dali pred spanm ete mega zaujmav debatu o vzname priatestva a postoji k uom s inmi ivotnmi postojmi a hodnotami... ke ni in, bolo to vborn argumentan cvienie :) Pred spanm sme ete poas niekokch vpadkov elektriny otoili oi k nebu a kochali sa nespoetnm mnostvom hviezd -- vinu z nich, ako naprklad shvezdie jun kr, ale u ns nenjdeme, kee hviezdne nebo sa li od pologule k pologuli.

Musm poveda, e som mal celkom astie: ubytovanie v tbore bolo vemi rudimentrne (3 dvojposchodov postele na 1 chatku, spolon scoilne zariadenia, iadne krenie ani elektrina), kde deck spali v spackoch. Vaka nmu pokroilmu veku sme ale s Delom, Nom, Lebo, Jackie a Doris vyhrali ubytko v "troku lepch" chatkch -- izby dvojposteov, vykurovan, skromn kpeka a vcko, periny, na privtanie okolda na vanki :D Vyspali sme sa ako pni :D

Druh de ili niektor rno pozera vchod slnka, ja som sa ale rozhodol radej sa dobre vyspa, aj kvli imunite, ktor potrebujem udriava siln vzhadom na moje behanie v mraze a podobn zdraviu iba napoly prospen aktivity :D Po raajkch sme si vzali balky s obedom a vybrali sa na tru do okolitch vrchov. Po asi hodinke stpania sme sa rozdelili na 2 skupinky: jedna ila zlaova asi 10 metrov vysok tes, druh sa zatia ila troku tmovo pohra do lesa. Zaujmavosou bolo, e jedno z dievat malo erstvo operovan lenok, take ho musel Jared cel cestu hore na kopec prakticky nies... celkom heroick vkon.

Ja som sa ocitol v prvej skupine a po bezpenostom vode sme postupne akali, km sa dostaneme po deckch na rad. Zatia sme trochu pokecali, potom si nasadili postroje, prilby a ilo sa na vec. Vzhadom na mj nie vemi priatesk vzah k vkam nebol pohad z tesu vemi prjemn, rovnako ani prechod ponad jeho okraj, potom si ale lovek zvykol na zvltnu pozciu a przdno pod chrbtom a zvyok cesty prebehol plne v poriadku :).

Nsledne sme sa vymenili s prvou skupinou a ili si do lesa precvii tmovho ducha. Zlatm klincom bola osvieujca erstv voda z horskho potoka (vraj bezpene pitn), ktorej sme sa do stosti napili. Deck mali za lohu slep prejs popri lane cez kamene, potok a podobn prekky. Pri niektorch situcich sme sa skoro popuili od smiechu, hlavne ke sa niektormu z astnkov podarilo stpi do adovej vody :D

Nasledovala cesta nasp do kempu sprevdzan zaujmavmi rozhovormi, nstup do autobusu a cesta domov do ALA. Tam sme sa po hodinovom meetingu presunuli aj s deckami do naej kmeovej miestnosti a pozreli sme si prv z dvoch filmov, o ktorch budeme diskutova. Film m nzov Saraphina a hovor o kole v SoWeTo poas apartheidu. Umelecky teda (aj napriek Whoopi Goldbergovej) ni moc, ale ideu to malo :) Samozrejme, ako vdy sa pred zaiatkom zistilo, e nejde projektor ani reprky, vetko sa ale naastie vyrieilo (kee zodpovedn za tto session som bol ja), film sme si pozreli a v piatok budeme o om pekne debatova :)

Vo tvrtok sme mali rno prv plenrku a v jej rmci tzv. "My Story" - osobn prbeh jednho z astnkov/facilittorov. Hne bol na rane Jared, ktor hovoril mega inpiratvny prbeh o tom, ako sa ako 13-ron chalan nachdzal priamo pod dvojikami, ke padali -- a ako ho odtia zachrnila jedna Afgnka, ktorej manel prve zahynul v ich troskch... dos hard-core, potlesk ale zoal neskuton.

Hne po skonen sme ili aj s deckami do SoWeTo (South-Western Township -- bval ernosk geto), konkrtne do jeho asti nazvanej Kliptown. Ide v zsade o slum, ktor sa od ias apartheidu vemi nezmenil. Paradoxne je len eleznicou oddelen od prosperujcej asti mesta. Cieom vletu bolo ukza deckm, e aj takto asti krajiny existuj, ak udia tam ij, ak maj potreby a o sa na ich naplnenie rob. Po vystpen z busu ns privtal chlapk s pomerne astm priezviskom Mandela, pracujci s miestnou komunitou. Na vod sa s nami podelil o dleitos povania. Ke sa vrtil po tdich v zahrani, snail sa mahom ruky vyriei vetky problmy okolo -- a postupom asu zistil, e nepojedol vetku mdros sveta a e je lepie pova miestnu komunitu, o vlastne chce a pomc jej tam.

Po vode sme sa spolu so sprievodcom vybrali na prechdzku po Kliptowne. Preli sme ponad eleznicu a ocitli sme sa v celkom inom svete. Pran zapchajce cesty, iadne toalety ani kanalizcia, z poulinch lmp neleglne ponaahovan elektrick kble, domeky zbit z plechov a pr tehl, pobehujce mal deck so zachnutmi tecimi nosmi. Zaujmavosou bol rad asi 5 dvakrt do tda vyvanch TOI-TOI bdiek uzavretch zmkami, ktor slia ako jedin toalety pre vye 1000 ud (jedna bdka na asi 25 cca. 8-lennch rodn). Po chvli sme prili k vodovodu, kde si miestni mu chodi nabra vodu, resp. opra (aty per v lavry tak, e po nich stpaj nohami). Nealeko odtia sa u nachdzalo miestne mldencke centrum. Jeho elom je poskytn loklnej mldei monos dosiahnu decentn vzdelanie. Za 6 rokov sa im podarilo posla 25 det na univerzity. Poas tejto doby sa poet ich klientov zvil z cca. 80 na vye 400 rone. Miestni s innosti centra povine naklonen, a to aj vaka aktivitm, ktor robia pre cel miestnu komunitu (obed pre matky k du ien a pod.).

V rmci centra maj potaov miestnos s cca. 20 potami pripojenmi na internet. Okrem toho poiiavaj deckm zkladn notebooky (maj ich 290 - cca. 100 USD za kus, priom kad druh kus je zadarmo v rmci programu "One Laptop Per Child"). Nosky maj naintalovan Linux :) Okrem nich je k dispozcii ete 12 tabletov. Cel miestnos postavili z 50.000 USD grantu, ktor pred asom vyhrali za svoj komunitn projekt. Financie na svoje fungovanie zskavaj hlavne z honorrov za interpretciu tradinch piesn, predaja triiek, a pod. Za vystpeniami cestuj po celom svete, m sa tie snaia zvyova povedomie o problematike chudoby v krajine. Zaujmav je ich prstup PUSH (Persevere Until Something Happens) :D :D

Okrem potaov a vuby poskytuj deckm aj 2 tepl jedl denne, kee na przdny aldok sa vemi ako koncentruje. Poas naej nvtevy akurt varili sempu (kukurica s fazuou) a dusen hovdzinu. Medzi problmy, ktorm elia, patr aj nrast uvania drog medzi mladmi, obzvl᚝ nebezpen je poulin droga nyaope/whoonga -- ide o zmes rznych narkotk na bze heronu. Nakoniec nm cel osadenstvo ete predviedlo tradin tanec a piese johannesburskch bankov -- mali navleen imy, ktor kedysi slili v tmavch baniach ako komunikan nstroj: plieskanm po srach si posielali odkazy, iadali o nstroje a pod.

Kee cel vlet zabral viac, ako sa predpokladalo, spojili sme obed s debrfingom, kde sme rozoberali, o vlastne videli a ak to m pre nich vznam. Po obede nasledovala prv hodina, ktor uili kolegovia. Deck sme podelili do skupiniek po 9, t.j. mme 4 skupiny, kde vdy jeden facilittor u, al je tam ako zloha a tret oddychuje :) Kee tu budem cel rok ui leadership, mm pecilnu lohu dozera na priebeh hodn a robi support tam, kde treba :) Hodina prebiehala bez problmov, s deckami sa debatovalo o leadershipe, prstupe, ktor m k nemu ALA a pod. Samot hodina bola zaloen na jednej hre, ktor deck robili: boli rozdelen do 2 tmov, priom sa museli dosta na druh stranu prekkovej drhy: princp spoval v tom, e automaticky zan tmy medzi sebou sai, priom v podstate jedin spsob, ako sa oba tmy mu dosta do ciea je spolupracova.

Po skonen hodiny mali deck vono, my sme chvu pomtingovali a po veeri sme mali prvho hosujceho renka. Bola nm jedna baba z Kamru, ktor pred pr rokmi nechala celkom vnosn dob v korportnej sfre v Singapre a odila do JAR robi socilne podniky. Sympaka, celkom inpiratvna, hovorila o potrebe hodnt v ivote loveka, o prekonvan strachu a nasledovan toho, o lovek rob s nadenm: deck sa teili a my tie :) Potom sme sa u len hodinku a pol venovali jednmu lnku o povstan v SoWeTo v 1976, iiel som si zabeha a bol piatok :)

Hne rno sme venovali cca. 3 hodinky rozboru filmu, ktor sme videli a stredu, ako aj tvrtkovho lnku (oba o tudentskom povstan v SoWeTo). Deck super diskutovali, nechali sme ich aj troku prezentova, dali sme feedback :) Po obede nasledoval vlet do obchoku, ktor som ja pekne vynechal, trochu si pospal a venoval sa svojim veciam :) Po veernom meetingu a samotnej veeri (tandardne vbornej) nasledovala alia spkerka. Tentoraz ou bola bval belosk bojovnka proti apartheidu a marxistka :) Jej debata bola o sile mladch a aktivizme. Bola mierne kontroverzn, lebo jej avicov ctenie bolo u dos radiklne, ale aspo sa udia nad jej slovami museli zamyslie :) Slovensk tudentka sa sptala aj na jej nzor na komunizmus v bvalom eskoslovensku, na o ona odpovedala, e tam iadny prav komunizmus nebol, len politick stalinistick reim, ktor sa komunizmom zastieral :)

Pred spanm sme ete s deckami aj s Dofanom zahrali Mafiu a ilo sa na kute :D Po rannom behu rozprval rno v rmci "My Story" jeden z chalanov z Nigrie o takom aom obdob ivota -- dos ho to vzalo, vyslil si ale mega potlesk a vyzer, e aj jemu sa troku uavilo :) Potom nasledovala tmov hra a hodina o rznych tloch vedenia ud. Po rchlom obede nasledoval zlat klinec programu: portov olympida :) Deck boli rozdelen na tyri "domy" (poda africkch riek na Niger, Nl, Tana, Kongo) a saili proti sebe. Disciplny boli: hod vajcom, otanie sa okolo vlastnej osi a nsledn beh, udsk pyramda, frikovanie, trojnoh pretek, kto najdlhie vydr zavesen. N tm (Niger) sce nevyhral, zato si vina astnkov aj s facilittormi potom zahrala ete futbal :) Deck mali troku saen lohy, lebo oproti predchdzajcim dvom tdom sa schladilo a hlavne zaal fka studen vietor.

Po skorej veeri sme sa vetci pobrali do divadla do Pretrie na predstavenie Protest o aktivizme a korupcii v JAR. Vyra sme mali o 18.00, autobus ale mekal pol hodinu, take sa nm odchod trocha posunul. Cesta trvala hodinu, asov rezervu sme teda mali. Po prchode ale Dofan vyhlsil, e je hladn a i ho aj s Jaredom nepjdeme odprevadi do pizzrky. Kee Pretria je hlavne v noci jedno z najnebezpenejch miest, ili sme s nm. Pocity boli velijak, ulice nepsobili vbec dveryhodne. Najvia zaujmavos bola, e s Jaredom sme boli jedin belosi v celom okol, m sme si vysluhovali skmav pohady okoloidcich -- niektor sa aj pristavili a pozdravili ns, in skali obra.

Kee sme do zaiatku predstavenia mali len 15 mint a cesta do fast-food pizzrie trvala 5, neboli sme vemi radi, ke Dofan zistil, e jedlo bude ma hotov a za tvr hodinu. Skoili sme s nm teda ete do nealekho KFC, kde si zatia dal nejak krdelk. Cestou nasp do divadla sme sa zastavili vyzdvihn aj pizzu. Prili sme asi 15 mint po zaiatku predstavenia. Hra nebola zl, hlavne hudba bola vynikajca, herci skutone pekne spievali juhoafrick meldie. Na druhej strane by som klamal, keby som tvrdil, e som si spolu s viac ne polovicou vpravy parkrt pekne neschrupol -- kontext hry bol pre ns toti dos vzdialen a obasn hlky v isiZuzu plynutiu prbehu tie vemi nepomohli :D

Po skonen hry sme ete (zasa) akali chvu na Dofana, ktor m zzran vlastnos sa strca :) Nasledovala cesta domov, print do jedlne po balen veern makrty, ktor sme rozdali pred spanm deckm a nsledne pekne spnok. Km som sa dostal do postele, navtvil som zariadenie, kde aj krli peo chodievaj. Na tomto mieste treba poveda, e vcko m zamreovan okno, ktor bva ale stle otvoren. Stojm si teda ni netuiac pred zchodovou misou a rozjmam nad nesmrtenosou chrsta, ke tu zrazu zbadm, ako na ma spoza okna uprene had pr o... po prvotnom aku som identifikoval ich majitea: dva holuby sediace na otvorenom rme okna :D Vbec im nevadilo, e je od nich niekto na pol metra -- ve s tam mree :D :D :D

V nedeu sme sa rano pekne vyspali, vzali so sebou nejak makrty na prehryznutie a okolo deviatej sme u akali na autobus, ktor ns mal vzia na prehliadku SOWETO (jedna z pvodnch ernoskch tvrt pod apartheidom, stle pomerne chudobn miesto). Autobus asi 50 mint mekal, lebo spolonos si z nejakho dvodu myslela, e m prs o polhodinu neskr... plus aj tak ete 20 mint mekali :) Po asi tritvrte hodine sme dorazili na miesto. Pozreli sme si pr pamiatok a mze tudentskho trajku z roku 1976 (policajti vtedy poas nslednch masakrov zastrelili asi 500 ud, asto kolkov protestujcich proti zavedeniu afrikaans -- modifikovanej holandiny -- ako uebnho jazyka).

Navtvili sme aj ulicu Vilakazi, kde stoj dom Nelsona Rolihlahla Mandelu. Tto ulica je zaujmav tm, e je to jedin ulica na svete, kde bvaj dvaja laureti nobelovej ceny -- Mandela a Desmond Tutu (obaja za mier). Je to momentlne asi najluxusnejia as SOWETO, dom aj s pozemkom stoj okolo 1.000.000 randov. Mandelov dom bol na vtedajie pomery pomerne dobre vybaven, mal dve izby a dokonca aj sprchu. V zhrade stoj strom (jeden z austrlskych druhov rodu melaleuca z eade myrhovit), pod ktorm poda starodvnej tradcie kmea Xhosa pochovvali puponkov nry vetkch Mandelovch det. alou zaujmavosou bolo poulin predstavenie priamo pred vchodom do domu (vi video).

Nasledoval obed -- a to nie hocijak :D Sprievodcovia zo SOWETO ns vzali na jedno z trvnatch priestranstiev, kde u stli stany, piekla sa kuracinka, hovdzina, klobsky a sam dobroty od vmyslu sveta :) Naprskali sme sa ako pni, popri tom miesti spravili gitarovo flautov koncert -- proste pardika :) :) Po obede nasledovala cesta domov, chva vonho asu, veera a potom ete veern kvz aj s deckami :) A bol veer, a bolo rno a bol nov tde :)

Kolegovci 23.7.2014

top
Zopr slov o skupine ud, ktor sme sa tu v JAR, konkrtne v Joburskej ALA, zili: Connor je 22-ron portovo zaloen chalan zo San Diega, ktor prve skonil vku. V rmci bakalrky navtvil ALA a tak sa mu tam zapilo, e na kole strvi nasledujci rok starostivosou o rzne leadership programy.

Jake je tie z USA, m 25, konkrtne pochdza zo ttu Washington. Po kole iiel na 2 roky ui do Somalilandu na skromn kolu. Tam zail hard-core africk podmienky s vpadkami elektriny a podobne. Vzhadom na vemi konzervatvnu miestnu kultru na kole dodriavali prsne oddeovanie chalanov a dievat. Nsledne cestoval po Indii a Tibete, robil rzne meditan cvienia, a priiel do ALA ui na 3 roky rtoriku a tylistiku.

Jared, al Amerian, 24, z New Yorku. Po magistrovi sa rozhodol s do Kapskho mesta robi biznis. Leto si sprjemuje na ALA. M vemi ironick zmysel pre humor.

Jackie, tie z USA, Kansas. Vek okolo 30, vydat. M dlhoron sksenosti s interntnymi kolami, vorne vie komunikova s deckami, pokroil organizan schopnosti. V ALA je len na leto, potom sa vracia nasp do USA.

Vivian je 23-ron baba pvodne z Nambie, ktorej otec je Nigerjan. Do koly chodila v USA, je vemi vesel, ma zapleten minivrkoe a celkovo psob vemi prjemne. Nambia je poda jej slov vemi pokojn krajina (minimlna kriminalita), s krsnymi miestami a veeeeemi malou hustotou obyvatestva -- lovek sa kudne strat.

Shoki (celm menom nieo ako Reshotsawe), 22, z JAR, jedna z prvch absolventiek ALA. Je to pln prtymanka, je s nami len na leto.

Theboho, 21, JAR. Tichia, tie chod na vku do USA, chodila pred pr rokmi na ALA a teraz sa vrtila facilitova na leto.

Thato, 21, Lesotho, tie absolventka ALA a podobne ako Thebs, aj ona je tu len na leto. M super zmysel pre humor, vemi vesel osoba, tak smejo :)

Lillian, 19, Hong Kong. O GSP sa dozvedela od brata, na ktorho kolu priiel program predstavi jeden z jej riaditeov. Brat nakoniec neiel ako astnk, ale ona prila ako facilittor :) Vemi mil, slun, tichia baba, chodievame spolu rno behva. Dofan, 20, Pobreie Slonoviny, chodil do ronka na ALA s Thato. Je tu tie iba leto, inak tuduje v USA. Vek pohok, ni ho nerozhde, jedho rodn jazyk je na rozdiel od zvyku francztina, o troku pozna na przvuku.

Doris, cca. 50, Kea. Vemi zodpovedn a mil osbka.

Delali, 33, Ghana. Bval vojak britskej armdy v Iraku (enista), v sasnosti uite matiky a fyziky. Super zmysel pre humor, vemi mil a lskav lovek, na ALA bude rok ui matiku :D.

Nomcebo, 30, Svazijsko, je v ALA iba na leto. M malho syna a dcru. Hovorila nm mnoh prhody z krajiny -- naprklad o tom, ako ich kr (absoltny monarcha) kadorone usporadva slvnos, na ktor 16-ron baby prdu hol, tancuj a z nich si vyber nevestu :D V krajine bene funguje mnohoenstvo. ria sa legendy o tom, ako sa na takejto slvnosti ocitla len tak zo srandy cudzinka, kr si ju vybral a potom musela v noci tajne ujs z krajiny, ak sa nechcela sta krovskou nevestou.

Lebogang, 29, Botswana, tudovala v USA, GB, ESP a JAR. Vemi zodpovedn a organizovan, je fkou celho programu. Rob na fulltime na ALA, bude mojou kolegyou aj poas roka :)

Let a prv tde 21.7.2014

top
Afrika -- kontinent pln kontrastov. Hovor sa, e sa do neho lovek bu zamiluje alebo ho znenvid. Koncom marca som dostal ponuku uchdza sa o ron fellowship v Johannesburgu, jednom z najvch miest Juhoafrickej republiky. Hne od zaiatku som podvedome vedel, e dozrel as na al ron cestovatesk trip. Preto ke som zaiatkom mja zistil, e som preiel vberom, bolo rozhodnut :) Nasledovala kpa letenky, vybavovanie vz, tri tdne pln lenia a bliaci sa odchod 12. jla.

Samotn let odchdzal po 23.00 z Viedne. Na letisko sme prili so slunm predstihom, po menej rozlke u nasledoval let Ethiopian Airlines do Johannesburgu cez Adis Abebu. Vyrali sme sce s vye hodinovm mekanm (nakladali ete nieo do lietadla), dorazili sme ale naas :) Od polnoci do iestej rno nm zvldli naservrova dve porcie jedla, o znamen, e Ethiopian s odteraz moje obben aerolinky :D

V Adis Abebe som obehal suvenrov obchody a pokupoval veciky vetkm, o si u ma objednali magnetky, pohadnice, prvesky a pod. :) Podarilo sa mi njs aj zvyn etipske mince, ktor mi ete chbali, na o som sa cely spokojn postavil do radu na bezpenostn kontrolu. Rad mal asi kilometer a do odletu zostvala asi pol hodina, o mi mierne zvilo hladinu adrenalnu. Naastie som sa rozhodol pre proaktvny prstup (:D), zaiel som za tpkom pri informanom pulte, ktor mi rchlo vytlail palubn lstok a poslal ma dopredu rady. Podarilo sa mi ete dosta pred pr ud stojacich u tesne pri dverch, az som narazil na partiu ponhajcich sa Amkov, ktor ma sce nechceli pusti, ale zato sme trochu pokecali... ili do JAR na aksi nboensk misiu :)

Bezpenostn kontrola prebehla bez problmov (moje dva dokopy 50kg viace kufre isli priamo z Viedne a prirucnu moc nerieili). Na brnu som pribehol uz ako asi posledn cestujci, take as v Adis Abebe bol vyuit takmer dokonale efektvne :D Nasledoval asi 5-hodinov let do samotnho Joburgu. Aj tu ns krovsky pohostili, vyskal som aj jednu vemi dobr etipsku pecialitku - pripomnala pikantn verziu lasagne :) Neviem, i maj Ethiopian tak divne nastaven priestor na sedadlch alebo i som bol obzvl᚝ nekovn, ale pri oboch letoch som sa pooblieval dsom :D A odniesli si to aj spolucestujci -- aspo mali zitok :D

Do Johannesburgu sme doleteli pred obedom. Vetko prebiehalo hladko, jedin zdrhel bol, e mi colnk dal do pasu nesprvne raztko, to sa u ale riei :) Po prchode ma akal ofr, ktormu som sa intinktvne dobjal na vodiovo miesto (v JAR toti jazdia vavo) :D Ten ma zaviezol priamo do arelu ALA - organizcie, kde strvim nasledujci rok. Prv dojmy boli vborn: mil udia, zimn poasie tie vemi prjemn (asi ako u ns poas babieho leta). Po prchode do arelu som sa ubytoval, vybalil a strvil zvyok da skmanm okolia, tanm a spnkom :D

Samotn arel je stredne vek, zmest sa na futbalov ihrisko (okolo ktorho chodievame behva), basketbalov kurty, obrovsk kninica, aula, jedle, administratvna budova, labky a intrky, priom prve stavaj aliu rezidenn budovu. Vetko je vemi pekne udriavan, v kadej miestnosti dataprojektory a pod. Cel arel je pokryt 40Mbps WiFi :) Jedin men problm je, e v miestnostiach vo veobecnosti nemaj krenie, len chab vyhrievacie panely, ktor nie celkom staia. Ale tie dva mesiace v roku sa to d prei. Aj moja doasn izba je na tom podobne, treba ale poveda, e kpela a WC na chodbe s vemi slun. Od septembra budem ma potom jeden z apartmnov, ktor s v areli, spolu s vlastnmi socilnymi zariadeniami, obvakou at.

V pondelok rno som sa stretol s HR manarkou Vaish (pvodne z Indie), povenovali sme sa administratvnym procedram a pozoznamovali sme sa s almi novmi umi :) Po prvkrt som vyskal miestne jedlo: je vynikajce :D Vdy s na vber 2 alebo 3 prlohy (rya, zemiaky, kukurin kaa - pap, cestoviny), 2 alebo 3 druhy msa (kuracie, hovdzie, ryba, ...), varen zelenina (pant, tekvica, in, ...) a neobmedzen prstup k erstvej zelenine (hlvkov alt, paradajky, uhorky). o je najlepie, na veeru je vdy dezert -- puding, kol a pod.

V utorok sa pokraovalo vo vybavovan papierov, najlepia as da ale prila veer: jeden z kolegov ns vzal do etipskej retaurcie na jedno z typickch jedl: rzne omky a mso na 50cm irokej placke z kvasenho kyslho ryovho cesta (injera). Cel jedlo bolo vynikajce a hlavn pecialita bola, e sa cel je rukami :D To je koniec koncov rovnako aj v prpade pap-u :)

Streda bola u v znamen pracovnho nasadenia, mali sme prv trning ohadom hodnt organizcie a prpravy samotnho leadership campu. Camp zana v pondelok 21.7. a potrv 3 tdne, poas ktorch 40 detvkov dostane rchlokurz leadershipu -- a rodiia sa ich na 20 dn zbavia za necelch 4.000 USD :D :D Kemp m v skutonosti 3 fzy s osobitnmi astnkmi aj facilittormi, ktor sa iastone prekrvaj, priom my sme zodpovedn za posledn, tretiu fzu. Okrem prce sa mi zatia podarilo kad de s aspo na polhodinku zabeha, o povaujem za ivotn spech, hlavne ke je Johannesburg vo vke 1750 m.n.m. a dchanie sa po chvli celkom slune sauje. Najlepie je to hne rno, km je trva ete zmrznut, ale vychdzajce slnko ju postupne roztpa a lovek sa vemi prjemne preberie do novho da :)

Po pracovnom tvrtku nastal piatok, ktorho highlightom bola veera, na ktor ns vetkch facilittorov z kempu pozval Josh, riadite celho Leadership stavu. Ili sme na pizzu do nkupnho centra, ktorho zaujmavosou bola strecha pripomnajca oblohu. Poda miesta, kde sa lovek nachdza sa obloha menila z dennej na non. Po tom, ako sme astne dorazili a usadili sa, akali sme na hostitea. Ten vak neprichdzal a ke sme mu volali, tvrdil, e u je "tam" :D To sme brali ako metaforick vyjadrenie toho, e sa k nm bli. Po alch pr mintach nasledoval al hovor, kedy zaalo by zjavn, e asi nie je vetko plne v poriadku, nakoko tvrdil, e fyzicky sed za stolom, ktor mme rezervovan. Vylo najavo, e v obchoku s dve talianske retiky s takmer rovnakm menom a totonm majiteom, e sme v tej nesprvnej a e anci, ke zbadali vek skupinu, tak ns oklamali, e mme rezervaku prve v ich retike :D Onedlho doiel aj Josh, vybavil et, presunuli sme sa do sprvnej retiky a pochutili si na pomerne obstojnej pizzi :)

Rozprvali sme sa o samotnom vzniku celej akadmie a hlavne o alch plnoch, ktor zahaj vybudovanie univerzity, ktor na svojich viacerch campusoch postupne obsli tvr milina africkch tudentov rone :D Celkom ambicizne :D

Sobota bola v znamen oddychu. Rno sme li na raajky do najbliieho nkupnho centra a po najnutnejch nkupoch sme sa presunuli do centra Joburgu do tzv. Neighborgoods. Ide o dve poschodia budovy pln stnkov s jedlom, klobsok, zmrzliny, morskch plodov, suvenrov a drinkov. Schdza sa tam pomerne silne hipstersk spolonos (miestnym ekvivalentom naich skladaiek a brd s ernosi v kravatch, vestch a klobkoch), ale atmosfra je nezabudnuten. Pri vchode okrem toho hrala iv kapela (2 gitary a saxofn). Ke to videl Connor, jeden z US chalanov z naej skupinky, neodolal, vymenil jednho zo skupiny a zahral si s nimi :D Po vbornej domcej zmrzline sme sa presunuli nealeko na zastvku tzv. Hop-on Hop-off turistickho autobusu: bus m dvojhodinov okruh po meste, poas neho cca. 8 zastvok, kde lovek me vystpi, poobzera sa a na ten ist lstok chyti al bus, ktor ide neskr.

Prehliadka bola super, videli sme hlavne centrum Joburgu, ktor bolo ete poas apartheidu obvan najm vekmi spolonosami. Po zmene reimu sa spolonosti stiahli, vytvorili nov mrakodrapmi posiaty finann ditrikt a do bvalho centra sa presahovalo majoritn obyvatestvo. Preli sme hlavn pamiatky mesta, zakrili po Gndhho nmest (na zaiatku svojej kariry tu il, stretol sa s rasizmom a aj na zklade neho vypracoval svoj program oslobodenia Indie), pozreli si haldy ltej zeme, kontrastujce s prevldajcou ervenou, ktor s pozostatkami starch hld spojench s abou zlata. Na chvu (a.k.a. cikpauza) sme sa zastavili v jednom z miestnych kasn, potom sme smerovali zas nasp.

Najlepia as da ale ete bola pred nami. Km sme akali na odvoz, zaskoili sme do miestneho podniku Kitchiners. Boli asi 4 hodiny popoludn, podnik vak bol na prasknutie pln. V zadnch miestnostiach hrala iv tanen hudba (syntetiztory, bong, bicie) a jedin, o ma napadlo, bolo, preo takto hudbu nehraj aj u ns v kluboch... asi do 3 seknd po vstupe toti loveka premohol vr rytmov a mimovone sa zaal vlni poda derov bong. e sa celm podnikom rili aj rzne army konopnejieho charakteru pripomna asi nemusm :D

Nedea sa op niesla v znamen prprav na pondelkov hordu tudentov. Prvkrt sme sa vybrali pei mimo campus. Ili sme do asi 20 mint vzdialenho reazca Spar. Kee bol de, boli sme traja a iiel s nami aj bval ghansko-britsk prslunk jednotiek z Iraku, boli sme v plnom bezpe :) Svet mimo campus vyzer podstatne horie ako vo vychytench astiach mesta. Okrem asto chbajcich chodnkov vidno troku meniu starostlivos, ktor sa niektorm astiam mesta venuje. Na druhej strane ale celkov obraz nie je zl, vyzer to mono ete o ksok lepie ako Kolumbia.

V obchode sme nakpili darek fke, ktor m v pondelok narodky a vrhli sa nasp do prce. Spolu s jednou Nambijankou mme na starosti stravovanie astnkov, t.j. musme dva pozor, kto m vegetarinsku stravu, alergie, halal jedlo (pre veriacich moslimov), resp. kto dodruje Ramadn, ktor sa tento rok kon a na konci jla. Je to dleit preto, lebo astnci tbora s skutone z celej Afriky, z rznych krajn a kultrno-nboenskch priestorov. Najzaujmavejie bolo, e sme tyria chalani a podfka Nomcebo (taj Nomtsebo, priom to "ts" je tzv. klik -- ako ke lovek prejavuje neshlas vahovanm vzduchu "ts-ts-ts") vyhrali zjazd na letisko vyzdvihn prichdzajcich tudentov. O 4:30 rno :D :D Naastie sa mi podarilo vsta trochu skr a s si ete predtm zabeha, aj ke som to cel obmedzil asi na 15 mint, aj vzhadom na vade naokolo panujci mrz :) :)

Ako dopadol prv de naich tudentov sa dozviete zas za tde :). Nezabudnite si pozrie vetky tyri galrie napravo, do ktorch bud pribda fotky, ako aj rubriky Rozprvky starej matere a o sme sa zatia nauili. Sziasztok :)







Dominika hovor:22.07.2014, 08:56


Peulko, strane sme sa dnes zabavili rno v robotke na tvojom prvom tdni. Janka zhodnotila, e keby a nepozn tak si po tomto lnku mysl, e m 150 KG. Stle papte :D Vidm, e ti je tam dobre tak si to poriadne uvaj :) Pozdravuj a Janka aj Naka :)
peo reo hovor:23.07.2014, 17:16
RE: Dominika

Haha, diki moc, pozdravujem cel SARIO :D Staraj sa o ns fakt prkladne, tak sa veeeemi tem :) :) :)
Joly hovor:25.07.2014, 10:17


Peo, report prvho tda sa mi fakt pil - tem sa na alie. Vetko dobr a nech sa Ti tam dar!
peo reo hovor:25.07.2014, 10:43
RE: Joly

Diki, Joly :) :) Druhy bude este zaujimavejsi, dostali sme sa trosku na turu a do prirody :D :D Pozdravujem SKia ;)
Draga hovor:28.07.2014, 10:22
szia dragam :-)

Jej, Petko, tak takto si ty nazivas :-) Ked pocujem JAR, tak si nejako automaticky vybavim nebezpecne miesto, plne vojakov, nasilia a co ja viem coho zleho este.... ale citam tvoje dojmy a zazitky a mam pocit, ze si v safe country. Okrem zmeny "priestoru" to asi velka zmena pre teba nebude, ked mas kde behat, papat pizzu a ine dobrotky, trsat a dychat "rastlinne vypary".... :-) uz som zvedava na dalsie story of your live :-)
peo reo hovor:28.07.2014, 14:08
RE: szia dragam :)

Haha, dki, Drahuka :) :) :) Veru pravdu m, mme sa tu ako prasiatka v ite :D Kriminalita existuje, treba si dva pozor, ale vemi dobre sa o ns staraj :) :) Sksim dnes veer postn nov lnok, ak nad nm zas nezaspm ako vera :P
Dean hovor:01.09.2014, 14:00


Hehe, nechce sa mi verit ze si v kvize vyhral iba ryzu ked citam tie detailne inkriminujuce profily vsetkych tvojich kolegov :D Ale nic si z toho nerob, ja som sa tak raz dopracoval k balicku cestovin :P
peo reo hovor:01.09.2014, 16:18
RE: Dean

Noooo, na svoju obranu mem poveda len toko, e tento kolega tu cez leto nebol :D :D :D Ale rya sa celkom isto zde :)
nick:
predmet:
kd:
komentr




Dnes je tvrtok, 29.10.2020,
meniny m Klra, Narcis, Zenob, Klarisa, Narcisa, Zenbia, Kiara



Juhoafrick republika







Rozloha: 1,2 mil km2
Obyvatestvo: 53,0 mil.
Hl. mesto: Pretoria (741 tis.)
Jazyky: Afrikaans
Anglitina
Zulu
Xhosa
Swazi
Tsonga
Tswana
Venda
Northern Sotho
Southern Sotho
Southern Ndebele
Nboenstvo: protestanti (79,7%)
Zloenie: ernosi (79,2%), belosi (8,9%), mieanci (8,9%), aziati (2,5%)
Mena: rand (ZAR)
Hlava ttu: prez. Jacob Zuma

Hymna JAR



-0 hodn







Juhoafrick randy :D

ZAR->EUR
SKK (30.126)
EUR->ZAR
SKK (30.126)

kurz: 14.6918 ZAR/EUR










Mat v Afrike

Katka D. v Kolumbii
Katka K. v Kolumbii
Mea v Kolumbii
Vafka v Kolumbii
Vladka v Kolumbii

Andy v Indii
Cibuka v Rusku
Deny v Litve
Didi v Afrike
Edo v Rusku
Eldej v Rumunsku
Georgo v Austrlii
Hanka v Taliansku
Hausi v Ghane
Ifco v Ekvadore
Jaano v GB
Janie v Pakistane
Janka cestuje
JuanMi v Keni
Johny v Indii
Katka na bicykli
Klepo v Pakistane
Lucka v Burundi
Luk okolo sveta
Luk okolo sveta - FB
Luki v Austrlii
Mat v Rusku
Mirka v Burkine Faso
Mio v Nottinghame
Muo v Turecku
Nata v Indii
Neli vo Franczsku
Pea v Kirgizstane
Peo v Abu Dhabi
Piu(on) v Armnsku
Piu(ona) v Malajzii
Pivet v Rumunsku
Ploi v Amsterdame
Saka v Pari
yka v Blave
Vaco v Brazlii

Ademide's Blog
Aleov Blog
Botloov Blog
Braov Blog
Brankov Blog
Charlieho Blog
Cuteeho Blog
Desmond's Blog
Eunice's Blog
Gitkin a Misov Blog
Chlapci z Turca
Inkin Blog
Jakubov Blog
Jakubov Ch Blog
Janiein Blog
Jirkov Blog
Jonyiiho Blog
Johnyho Blog
Joseph's Blog
Jokov Blog
Katkin Blog
KB's Blog
Keith's Blog
Kubov Blog
Kukhanya's Blog
Lea's Blog
Lipihio Blog
Lukov Blog
Lukiho Blog
Lulin Blog
Marekov Blog
Martinov Blog
Matov Blog
Matov H. Blog
Medikov Blog
Miov Blog
Mirov Blog
Michalov Blog
Mikov Blog
Miov Blog
Morkin Blog
Murov Blog
Osadee's Blog
Osadee's Music Blog
Pecositin Blog
Pepin Blog
Pekin Blog
Peanov Blog
Peov Blog
Radov Blog
Robiho Blog
Smolov Blog
Soalas Blog
Stanleyho Blog
mogrin Blog
Tiborov Blog
Tomov Blog
Tomov B. Blog
Tomis Blog
Valerys Blog
Vladov Blog
Wyckliffe's Blog

Adamov Blog
Alexov Blog
Braov Blog
Danov Blog
Dominikov Blog
Ethanov Blog
Ferov Blog
Janciho Blog
Janov Blog
Lacov Blog
Marekov Blog
Markov Blog
Martinov Blog
Mirov Blog
Olegov Blog
Ondrejov Blog
Oskarov Blog
QL Forum Blog
Romanov Blog
Samov Blog
Sebastinov Blog
tevov Blog
Thomasov Blog
Tomov Blog
Tonyho Blog
Zoliho Blog

Drogy Blog
Janettin Blog
Jozefov Blog
ubomrin Blog
Marekov Blog
Mriin Blog
Vladov Blog