Peto Reto :)

Bratislava
Slovakia


 
 

Čo sme sa zatiaľ v Kolumbii naučili...



Bezpečnosť

top
  • Manizales je bezpečný, ale aj tak sa po nociach moc neodporúča chodiť sám :)
  • Policajti a vojaci sú všetko decká - okolo 19. U nich funguje totiž povinná služba, ktorá môže byť vojenská, ale aj policajná, takže tak, ako sa u nás chodilo na vojenčinu, u nich sa chodí na "policajčinu"
  • Policajtov tu volajú Aguacate, čo znamená Avokádo - nuž čo, zelení sú zelení
  • Policajti sú tu na každom rohu, ale slúžia aj ako infokancelárie, takže sa máte vždy koho opýtať na cestu
  • Kondómy tu takmer nepoznajú - nie že by sa nedali zohnať (aj keď aj to je údajne celkom problém), ale nikto ich nepoužíva - každý sa totiž hrá na super-verného, takže načo by mu aj boli, že? :D
  • Preto tu začínajú mať dosť brutálny problém s HIV/AIDS
  • Je úplne jedno, akú transakciu vykonávate, či je to otvárenie účtu v banke alebo kupovanie ponožiek v obchode, všetci tu po vás chcú adresu, telefón (musí byť pevná linka), podpis a odtlačok pravého ukazováka :D -- a že Američania sú paranoidní :D
  • Nikdy si neberte nič od cudzích na jedenie, hlavne nie keď cestujete – inak môžete dopadnúť tak, ako zopár mojich známych – nadrogovaný a okradnutý
  • Od nástupu Uribeho pred cca. 5 rokmi sa tu zásadným spôsobom zvýšila bezpečnosť a potlačila guerilla. Ľudia ho tu majú radi
  • Zemetrasenia sú tu na dennom poriadku. Všetci furt hovoria: "Ach, dnes zasa triaslo, tak strašne som sa bála," prípadne "Skoro som spadla na zem"... no, čo vám poviem... ja som asi fakt ozembuch, ale ja som zatiaľ ešte žiadne zemetrasenie necítil... a to ani vtedy, keď kolegyne celé vyplašené v prítomnom čase hovorili: "aha, zasa trasie, máme zemetrasenie" a ja som sa na nich pozeral sťa čerstvý puk na nové vráta a nech som sa snažil, ako som sa snažil, necítil som vôbec nič. Toľko ku Kolumbíjskej tektonickej aktivite :D
  • Celkovo mám pocit, že sa tu kradne viac ako u nás, v kancelárii nemôžem odbehnúť ani na 2 minúty z miesta bez toho, aby som si nevzal so sebou veci... vraj by mi zmizli... celkovo sa začínam meniť na mierneho paranoika :D
  • Do taxíka sa nasadá zásadne dozadu. Vpredu je to nebezpečné, lebo je pre taxikára jednodchšie človeka olúpiť a aj pre externistov dohodnutých s taxikárom je jednoduchšie priskočiť k predným dverám ako k zadným, kde máte šancu vyskočiť druhými dverami.

Bývanie

top
  • Nikde nie je klimatizácia ani kúrenie (ani ich netreba) -- používajú sa deky :D
  • Domy su najčastejšie 2-3 poschodové, ale relatívne malé - idú do výšky
  • Garáže nie sú oddelené od zvyšku domu, takže keď auto štartuje, výfuk ide pekne do celého bytu :D
  • V kúpelni zvyčajne nie sú bojlery - je tam taký malý prietokový ohrievač namontovaný priamo na hubici... s peknými drôtikmi, ktoré z neho idú... ešte že tu majú len 110V :D
  • Aj keď, ako som už predtým spomínal, voda sa tu ohrieva priamo na hubici, bývajú tu v sprchách 2 kohútiky – funguje len jeden
  • Kvôli kapacite ohrievača sa reguluje teplota teplej vody veľkosťou prúdu... čím silnejšie sa voda pustí, tým je studenšia
  • Šváby sú naši kamaráti a máme ich radi... čím väčší šváb, tým väčší kamarát :D
  • Záchody su tu American Style - je v nich veľa vody, takže to máte vždy rovno aj s oplachovaním
  • Zásuvky sú tu na americký spôsob a majú tu 110V
  • Doma sa nevyzúva
  • Pri adresách sa vždy udáva aj meno štvrte
  • Nemajú tu PSČ
  • Máme tu termity. Papajú nám drevo. Aj nábytok.
  • Všetci tu majú veľmi radi cudzincov. Platí to aj o istých neidentifikovateľných zvieratkách. Sú agresívnejšie ako naše komáre, lebo trvá skoro 2 týždne, kým štípance zmiznú, ale cca. po mesiaci už im prestaneme chutiť (alebo si telo zvykne), lebo potom vraj už neštípu. Najzaujímavejšie je, že človeka štípu iba na rukách a nohách a to len od prstov po lakte, resp. po kolená. Telo aj tvár zostávajú ušetrené...
  • Internetových kaviarní je tu kopa. Majú akože širokopásmové pripojenie, ale tá rýchlosť tomu nie celkom zodpovedá. Hodina stojí asi 1500 pesos :)
  • Domy sú tu strašne na kope a nemajú medzi sebou žiadne medzery -- len záhradku vzadu
  • Počet funkčných hodín v dome konverguje k 1. Sú síce často vo viacerých miestnostiach, ale nefungujú a plnia úlohu nástennej okrasy
  • Vidiecke chaty/domy (fincas) tu majú svoje mená (Isabel, Julian, ...)
  • Plynofikácia tu nie je tak rozšírená ako u nás, takže niektoré časti Manizales stále frčia na plynových bombách. Predávajú ich tu z dodávok, ktoré sa zvoniac premávavajú po uliciach
  • Blchy sú tu rovnako bežné ako u nás komáre (ktoré tu zasa naopak nie sú). Jednoducho sú a ľudia s nimi v pokoji nažívajú... hold, iný kraj, iné zvieratko :D
  • Nie som si tým celkom istý, ale mám taký pocit, že normálne je tu odhadzovať použitý toaletný papier do koša a nie ho splachovať. V takmer každom WC sú totiž odpadkové koše podozrivo plné toaletného papiera. Mieru jeho použitia som si zatiaľ netrúfol skúmať.
  • V každej miestnosti sa tu nachádzajú nejaké hodiny, tak ako u nás. Rozdiel je len v tom, že tu fungujú ako dekorácia a nikdy nejdú :D Zatiaľ som videl iba jedni funkčné.
  • Celkovo sú tu adresy riešené veľmi prakticky. Pozostávajú z čísla Calle (ulica severojužným smerom) alebo Carrera (ulice západnovýchodným smerom) a čísla domu. Samotné číslo domu pozostáva z prvej časti, ktorá určuje najbližšiu Calle alebo Carreru, s ktoru sa daná ulica križuje. Ďalej nasleduje pomlčka a skutočné číslo domu v danej oblasti.
  • Áno, je to skutočne tak, zistené a potvrdené: v Kolumbii sa použitý toaletný papier nesplachuje, ale hádže do koša s plastikovým vreckom, ktoré sa vždy len šikovne utiahne a odhodí. Papier im tu totiž upcháva odpadové potrubia
  • Elektrické rozvody tu fungujú celkom zaujímavo. Do domov vchádzajú z verejnej siete len 2-3 fázy, žiadny nulák. Ten by si mal vyrobiť každý dom sám pomocou uzemňovacej platne v zemi. To sa ale normálne nedeje, a tak sa tu používa niečo ako virtuálny nulák, ktorý funguje na princípe rozdielu potenciálu v jednotlivých častiach domu alebo niečo také - nerozumiem tomu presne. Okrem toho sa tu veľmi nedodržujú farby vodičov, kľudne je možné nájsť modrú fázu alebo biely nulák. Kostra má tiež inú funkciu ako u nás. U nás, keďže je prepojená s nulákom a rámom spotrebiča, spôsobí okamžité vypadnutie poistiek v prípade prebitia fázy na povrch spotrebiča. Tu má za úlohu odviesť elektrinu, ktorú nestíha odvádzať spomínaný virtuálny nulák. Preto sa, v prípade sprchy, pripája na vodovodné potrubie a to je aj dôvod, prečo ma vždy trasie, keď sa k nemu náhodou rukou priblížim. S poistkami/ističmi to tu tiež nie je až tak s kostolným poriadkom a väčšina domov má len veľkú hlavnú poistku pre celý dom - na jednotlivé okruhy so samostatnými poistkami/ističmi sa tu hrajú málokedy.

Cestovanie

top

Busy

  • V autobusoch sa búchate do hlavy
  • Autobusy tu majú len pár pevných zastávok, ale zastavia hocikde na požiadanie, takže vystúpiť aj nastúpiť sa dá hocikde počas trasy busu.
  • Ešte k tým busom: sú podobné našim, len menšie, asi tak pre 25 ľudí
  • Prachy v busoch vyberá šofér počas jazdy, takže naraz šoféruje, berie prachy, ráta ich a dáva výdavok
  • Namiesto lístkov je tu v mestských busoch turniket, ktorým musí každý pri vstupe prejsť
  • Autobusy tu nemajú čísla ako u nás, ale farby: sú modré, červené, zelené, biele a oranžové a podľa toho sa vie, ktorý kam ide (majú to aj napísané)
  • Neviem, či som to už spomínal, ale cestovný poriadok tu samozrejme neexistuje. Busy chodia každé 2-3 minúty a každý si ich stopne, kde chce, tak načo :D ?
  • Lístky do diaľkových autobusov sa tu kupujú zásadne v pokladniach na stanici. Často vás už potom v buse nikto nekontroluje, za predpokladu, že súhlasí počet pasažierov s počtom predaných lístkov
  • Vykurovanie NIE JE štandardnou výbavou diaľkových autobusov... a malo by byť!
  • Predstavte si, že šoféri v MHD majú asi zakázané brať ľudí na stojáka (a keď tak len 1-2), takže ak je bus plný, nezastane vám. Výsledný efekt: chodí viac busov a sardinkové spoje sú tu neznámy pojem... chúdence kolumbíjske deti. Okrem toho, že sú povoľaktoré také biedne a neduživé, aj o pocit z tlačenia sa v autobuse á la 39-ina sú ukrátené... hrozná krajina :D

Cesty

  • Cesty sú tu relatívne deravé... asi také ako naše po zime
  • Dosť často sa tu vyskytujú na cestách závaly, lebo je to všetko v horách, voda podmýva svah a ten padá. Nearmuje sa tu.
  • Manizales je položený ne vrchole pohoria, takže ktorýmkoľvek smerom idete, užijete si pomerne úmernú cestu plnú ostrých zákrut
  • Povrch mestských ciest je väčšinou betónový, žiadny asfalt. Kvalita je ale podstatne lepšia ako pri medzimestských komunikáciach
  • Na cestách sa tu hojne využívajú retardéry. Volajú ich ležiaci policajti a je ich tu fakt plno

Iné

  • V živote by som sa neodvážil tu šoférovať... na to nie som ani zďaleka dosť asertívny
  • Hlavná ulica sa volá Santander a ide naprieč celým mestom v jeho najvyššej časti. Keď sa stratíš, ideš jednoducho stále hore a vždy sa nájdeš na nej
  • Funguje tu niečo, čo sa nazýva "pica de plata" - Autá, ktorých ŠPZ sa končí na danú číslicu, majú v daný deô zakázaný vjazd do centra - cca. 2x do týždňa - aby sa odľahčila doprava
  • Na motorkách sú tu povinné štandardizované reflexné vesty, takže som si na začiatku myslel, že sú to všetko poslíčkovia v uniformách :D
  • Pred 10 rokmi tu ešte premávali vlaky, ale odvtedy takmer všetky zrušili a koľajnice vytrhali. Hmmm... a potom prečo sú tu tie horské cesty také upchaté...
  • Benzínky tu máte aj s obsluhou a benzín je tu podstatne lacnejší ako u nás
  • Za volantom je tu povolených 0.4 promile
  • Do zadu do auta sa v pohode natrepú 4 ľudia a robí sa to pomerne často. A ani to nie je až také nepohodlné. Hmmm...
  • Taxíkov je tu strašne veľa a dovolím si tvrdiť, že svojou pohyblivosťou sa opticky starajú o 50 percent premávky v meste. Zvyšok sú autobusy, motorky a až potom osobné autá.
  • Taxíky sa tu využívajú omnoho častejsie ako u nás
  • Normálne sa tu taxíky chytajú na ulici
  • Taxíky su tu rovnako drahé bez ohľadu na to, či si ich zastavíte, zoberiete stojáka alebo objednáte
  • Prechody pre chodcov tu síce niekde sú, ale funkciu nemajú žiadnu. Auto na nich nezastaví a ľudia celkom kľudne križujú cestu kdekoľvek chcú. Keď človek ide po chodníku prerušovanom bočnými uličkami, musí si dávať celkom pozor
  • Ďalšou miestnou špecialitou sú semafory, kde občas funguje iba jedno zo svetiel, takže je otázkou "znalosti trate" vedieť, či zhasnutý semafor znamená zelenú alebo červenú
  • Okrem toho, keď nefungujú, niekedy na nich bliká oranžové svetlo, niekedy červené. Podľa nálady.
  • Inak, už viem, ako je to tu s tými blikajúcimi semafórmi: blikajúca žltá znamená vypnutý semafór na vedľajšej ceste. Blikajúca oranžová znamená vypnutý semafór na hlavnej ceste :)
  • Príkazové značky tu vyzerajú ako naše zákazové: červený kruh a v ňom zobrazený piktogram príkazu. Od zákazových sa líšia tým, že ich obsah nie je preškrtnutý červeným diagonálnym pruhom
  • Bezpečnostné pásy sú tu povinné asi len na predných sedadlách (alebo aspoň na predných sedadlách ich kontrolujú) a normálne sa to aj celkom dodržiava - nie ako u nás, však pán premiér :D
  • V Manizales znamená červená na semafóre STOP. V Bogote znamená červená na semafóre CHOĎ opatrne, najprv sa pozri, či nič nejde a ak náhodou ide, tak aspoň nespokojne trúb klaksónom.
  • V Kolumbii majú všetky sanitky, požiarnici a policajti stále zapnuté majáky - jednoducho preto, že ich majú, tak by bola škoda ich nepoužívať :) Pokiaľ takéto blikajúce auto vidíte, prednosť mu nemusíte dávať. Až keď zapne sirény, myslí to vážne a treba uhnúť nabok
  • V Kolumbii neplatí pravidlo pravej ruky. Platí pravidlo, že kto ide po horizontálnych "carreras" má prednosť pred tým, kto ide po vertikálnych "calles"
  • Taktiež pri obchádzaní prekážky je to zaujímavé a typicky Manizaleské: prednosť má ten, kto ide hore kopcom, aby nemusel zastavovať a potom sa prácne rozbiehť :D

Financie

top
  • Super najnovší laptop tu stojí 15.000 SKK
  • Obyčajný bike tu stojí 15.000 SKK
  • Taxík z jedného konca mesta na druhé stojí 50 SKK
  • Jedlo v supermarketoch je tu +/- rovnako drahé ako u nás
  • V reštikách sa najete za 30-40 SKK
  • Dospelácky lístok do kina na štýl Auparku tu stojí 70 SKK
  • Letenka, za ktorú by sme my zaplatili 500 SKK tu stojí 2.000 SKK
  • SMS z karty stojí 60 halierov a minúta hovoru cca. 1,20 SKK
  • Mesačne platím 4.000 SKK nájom, pričom v tom mám 3 jedlá denne, samostatnú izbu, pranie a žehlenie prádla a upratovanie
  • Zarábať budem cca. 7.500 mesačne (až mi srdce krváca)
  • Banky su otvorené od 9:00 dd 11:00 a od 14:00 do 16:00. Neviem, ako sa do nejakej dostanem, keďže robím od 7:00 do 18:00 s prestávkou od 12:00 do 13:30
  • Keď som si chcel otvoriť účet v banke, bolo mi povedané, že na to potrebujem potvrdenie zo Slovenskej aj Kolumbíjskej ambasády, cudzineckej polície, roboty a neviem odkiaľ ešte. Okrem toho chceli minimálny zostatok 900.000 pesos (viac ako môj mesačný zárobok). Tak sme šli do druhej banky a tam to bolo bez problémov. Stačilo im 50.000 pesos a potvrdenie z roboty, že mi budú dávať peniaze (aby som náhodou nepral špinavé pesos).
  • Platobnú kartu som tu dostal priamo pri otvorení účtu (u nás sa čaká 2 týždne) a mohol som si sám vybrať ľubovoľné PIN (u nás je pridelené). Dal som si 1111, aby sa mi to ľahšie pamätalo ;)
  • Za každú transakciu v cudzom bankomate (aj neúspešnú) vám tu stiahnu skoro 6000 pesos. Inými slovami, je pre mňa výhodnejšie vybrať si tu raz prachy s mojou slovenskou bankomatovou kartou ako dvakrát kolumbíjskou v cudzom bankomate
  • Všetky bankovky sú tu rovnako veľké, líšia sa iba (mierne) farbou. Nemajú tiež až taký jednotný vzor ako naše, takže jednotlivé nominály ako keby ani neboli z tej istej krajiny.
  • Podobne ani mince tu nemajú rovnaký štýl. 100 peso, 50 peso a staré 20 peso sú podobné, ako zo série, ale napr. nové 20 peso a 200 peso sú úplne odlišné a 500 peso tiež. Viac info o kolumbijských platidlách medzi odkazmi vpravo.
  • Ešte som tu nevidel skoro nikoho dávať sprepitné. Zabudnite na slovenských 5-10 percent. A tipsy nie sú zahrnuté ani na účte (ktorý je mimochodom písaný ručne na kúsku papiera)
  • Poistka sa tu nedá platiť prevodom ani z hociktorej banky. Treba prísť do konkrétnej banky, kde má poisťovňa účet a ručne vložiť peniažky na účet. Brrr.
  • Internet banking je tu mierne povedané hrôza. Keď chcem urobiť prevod, potrebujem vedieť nie len číslo účtu, na ktorý chcem peniaze previesť, ale aj pobočku, v ktorej bol otvorený, meno titulára a číslo jeho občianskeho. A aj potom mi vypíše, že cieľový účet je blokovaný a nemôžem peniaze presunúť. Au :D
  • Po dlhom a bolestivom procese prinášame funkčný návod na vykonávanie transakcií cez internet banking: V internet bankingu je najprv potrebné zaregistrovať účet príjemcu. K tomu je nevyhnutné mať číslo jeho občianskeho preukazu, číslo účtu, ako aj pobočku, v ktorej bol účet otvorený. Nasleduje ale ďalší krok: treba zavolať na číslo uvedené na stránke a tam prítomnému ujovi zopakovať všetky údaje o účte príjemcu, ako aj o vašom vlastnom účte, čísla telefónu, mobilu, mailovej adresy, čísla občianskeho a pod. On potom spraví klik, aktivuje účet príjemcu a vy už naň potom konečne môžete poslať svoju vytúženú čiastku a odľahčiť tým svoj účet :)
  • Kolumbia má celkovo úžasný bankový systém, ako som už niekoľkokrát spomínal. Novou informáciou je, že za každý jeden bankový prevod človeku naúčtujú 8.000 pesos, čiže okolo 100,- SKK... a to bez ohľadu na výšku prevodu. Zdierači škaredí!
  • No a nakoniec niečo, čo mňa, (takmer) poctivého to daňového poplatníka celkom zronilo a napajedilo. Predstavte si, že v Kolumbii majú maximálnu DPH na úrovni 16%, na niektoré tovary nižšiu. Spotrebnú daň na benzín tu majú o polovicu nižšiu ako u nás. Dane z príjmov (10-35%) sa platia až nad 200.000.000 pesos ročne (ekvivalent 2.300.000 SKK !!!!), takže sa týkajú skutočne len tých najbohatších. A že my máme liberálny daňový systém? pche. Nuž a že z čoho sa platí celé to vojsko, čo nás na každom kroku stráži a všetky tie obrovské výdavky na bezpečnosť? Citujem: "No, USA a Európska únia nás dotujú". PS. Je pravda, že na druhej strane, firmy tu majú rovnú dať zo zisku na úrovni 35% a sú zaťažené aj mnohými inými odvodmi... a okrem toho sa tu platí daň 0,4 percenta z každej debetnej bankovej operácie (napr. výber z účtu). No, už som kľudnejší, ale aj tak chcem svoje dane ako pracovník jednoznačne platiť v Kolumbii :D
  • Na pobreží sa zjednáva o stošesť. Kto nezjednáva, preplatí. Zjednávať treba tak, aby sa kupujúci cítil okradnutý a predávajúci tiež :D
  • V Cartagene taká obyčaj, plať za všetko a ošmekni zákazníka: v menu je cena 5.000 pesos, lenže k tomu ti ešte naúčtujú použitie príboru, slamku, pohár, umytie riadu, ...

Jedlo a pitie

top
  • Strava je tu strašne chutná, papá sa maso, zemiaky, ryža a strašne veľa ovocia a džúsov
  • V živote som netušil, že na svete existuje toľko rôznych druhov ovocia - pomaly ich všetky skúšam
  • Typická strava na Vianoce je buňuelo (tvarohové guľky) a natilla (tuhý puding)
  • Zrelé mandarínky aj pomaranče sú tu zelené
  • Kávu tu pestujú campesinos (roľníci) na brutálnych svahoch s 50-60% sklonom. Nechápem ako sa môžu udržať na nohách. A nepoužívajú pri tom žiadne zabezpečenie... Len tak si lozia a zbierajú zrnká.
  • Káva sa vyrába nasledovne: zrelé plody olúpeme (chutia ako sladká tráva) a dostaneme kôstku. Tá sa skladá z dvoch polovíc. Rozpolíme ju (v tomto stave sa môže káva sadiť). Z každej polky odstránime vrchný obal, tzv. pergamen (v tomto stave predávajú kávu farmári). Olúpané polky sa sušia na slnku, potom sa pražia a nakoniec melú (v tomto stave sa káva pije).
  • Voda z vodovodu sa tu môže kľudne piť
  • Solí sa tu viac ako u nás. Soľ si dávajú vo veľkom nielen do šalátov a na zeleninu, ale aj na ovocie (napr. mango). Ja sa obidvom týmto bohumilým zvykom radšej vyhýbam, lebo slaná zelenina a ovocie sú mi výsostne nepríjemné
  • Ovocie a jedlo z ulice je úplne v pohode a normálne sa môže jesť :D
  • Nakoniec som tej Číne predsa len neušiel: V reštaurácii a na ulici si bežne môžete kúpiť perro (psa) so salsa de tomate (paradajkovou omáčkou). Trik spočíva v tom, že o trochu viac prekladajú anglické názvy ako my. Po slovensky by ste si kúpili hot dog (tiež pes) s kečupom.
  • Štandardné fľaše sú tu 600ml, nie 500ml ako u nás
  • Rum aj pálenka sa normálne predávajú v krabiciach ako naša Sladká pani :D
  • Najsilnejší bežný alkohol tu má 29% a pije sa z 2cl. štamprlíkov :D Budú tvrdiť, že sú strašne opití, ale to ešte nezažili slovenské akcie, všakže? :D
  • Na rovnakých svahoch sa pasú aj kravy. Občas vidno bielo-sivú bodku neprirodzene rýchlo sa pohybovať smerom dolu po svahu. He. Padajúce kravy.
  • Možno aj vďaka takémuto telocviku a nadmorskej výške tu kravy doja vraj až 40l mlieka denne.
  • Zdá sa (nemám to však overené), že v niektorých regiónoch Kolumbie by sa tanier nemal úplne dočista vyjesť, lebo to vyzerá, že človek nemal dosť a ešte je hladný
  • Limonáda s kokosovým krémom je nápojom pre bohov
  • Kokosové guličky šúľané na kyprých stehnách cartagenských černošiek sú lahôdkou, akú treba pohľadať
  • Inak na pobreží jedia ryby a zajedajú ich rybami s rybovou omáčkou a rybacou polievkou, niekedy nahradenú rybacím vývarom či rybacím suflé

Komunikácia

top

Neverbálna

  • Trúbenie ma niekoľko významov: Ďakujem, Prosím, Uhni, Pozor, Ako sa máš, Hijo de Puta
  • Celkovo tu majú ľudia menšiu intímnu zónu a aj ľudia, ktorí sa poznajú sotva 2 hodiny sa môžu dotýkať podstatne viac ako u nás (napr. chytať za rameno, ...)
  • Na prstoch sa tu počíta tiež inak ako u nás. Začína sa buď od malíčka smerom k palcu (pri vypočítavaní) alebo od ukazováka tak divne na preskáčku :D
  • Človeka tu privolávajú podobným spôsobom ako v Taliansku: ruku majú otočenú smerom dole, takže našinec má dojem, že ho posielajú preč
    • Gesto OK (spojený palec a ukazovák, ostatné prsty roztiahnuté) po priložení k nosu znamená "marica"
    • Gesto ako pri prísahe (ukazovák a prostredník vystretý, ostatné skrčené) po priložení k lícu a miernom vŕtavom pohybe znamená "rum" :D
    • Mierne natiahnutie jedného oka smerom dolu znamená "aha, aká pekná osoba" :D
    • Nefunguje tu naše gesto na ukázanie "stretnutia štvrtého druhu" (jedna päsť zavretá, druhá otvorená dlaň po nej niekoľkokrát buchne)
    • Ruka otočená smerom hore a prsty spojené (figa borová) tu znamená "plno ľudí"
    • Dlaň smerom nahor, prsty zopnuté do figy borovej, ktoré sa otvárajú a zatvárajú - pollo (kuriatko, inými slovami bojko)
    • Mierne hore-dole kmitajúca ruka z roztiahnutými prstami - hlupák
    • Búchanie jednou rukou na zospodu na vystrčený lakeť druhej (ruka zohnutá v lakti) - lakomec
    • Ruka s otvorenou dlaňou a vystretými prstami búcha hranou dlane do ľavej strany hrdla - nedá sa
  • Keď chce človek ukázať výšku predmetu, ukazuje ju normálne dlaňou smerom nadol. Keď však chce ukázať výšku človeka alebo nejakého iného živého tvora, ukazuje sa hranou dlane - inak je to neslušné.

Verbálna

  • V jazykovom prejave sa tu veľmi často a bežne používajú zdrobneliny, oveľa viac ako u nás, a to aj pri slovesách a prídavných menách: "entonces, te calientico la arepita?" (tak čo, zohrejkám ti arepku?). Keď sa rozpráva bez zdrobnelín, je to znakom hádky alebo podobne
  • Vsetci sa tu v budovách medzi sebou zdravia
  • Chalani si tu medzi sebou vykajú, aj keď sú kamoši
  • Aj súrodenci si často vykajú
  • Decká a rodičia si tiež vykajú
  • V robote sa tiež vyká
  • V obchode sa predavačke kľudne tyká
  • Nechápem to :D
  • S tým tykaním a vykaním to nakoniec nie je až také jednoduché, ako by sa zdalo. V centre mesta si všetci, aj deti medzi sebou, vykajú. V časti Cable si zasa úplne všetci tykajú - aj na ulici alebo v banke. V častiach mesta, ktoré sú medzi, je to tak pol na pol, takže človek si môže vybrať. Vôbec to nesúvisí s tým, akí blízki si ľudia sú. Jediná výnimka sú chalani. Tí si vykajú vždy (až na niektoré špeciálne prípady :D). Aby to nebolo také jednoduché, majú tu okrem tykania (tú) a vykania (usted) aj taký sportugalčený patvar (vos), ktorý sa asi používa vtedy, keď človek akurát nevie, či je v centre alebo v Cable :D
  • Pri oslovovaní sa tu viac ako u nás používa titul: ingenero, doctor (aj pri PhD), ...
  • Hlavné oblasti prízvuku sú tu nasledujúce:
    • Paisa: my, Quindío, Risaralda a Antioquia (Medellin) -- mestá boli pôvodne kolonizované ľuďmi z okolia Medellinu
    • Costeňo-Atlántico: atlantické pobrežie: hovorí sa tu sekane, hlcú sa hlásky a tempo reči je neuveriteľňe rýchle. Porozumenie znamená problém aj pre miestnych
    • Costeňo-Pacífico: pacifické pobrežie: tiež sa hltá, ale hovorí sa tu pomalšie
    • Pasto: oblasť v okolí hraníc s Ekvádorom. Rozprávajú spomalene, lenivo a strašne si z nich robia srandu
    • Rolos: spevavý prízvuk hlavného mesta

Slang

  • Kamoš sa povie "parce"
  • Nadávky, ktoré sa používajú v Španielsku (joder, follar) alebo Mexiku (cabrón) tu vôbec nie sú nadávky :( Musím si vystačiť s miestnymi (hijo de puta, huevón, marica) :D
    • parce = kamoš
    • de chimba = po pi*i
    • vacano = bombové
    • chévere = cool
    • tranquilo = v pohodičke, žiaden stres
    • hijo de puta = zku**y syn
    • huevón = ch*j
    • mierda = ho*no, do ri*i
    • marica, cacoro, loca = gay
    • gonorhea = jedna pohlavná choroba, ktorej meno tu používajú ako nadávku
    • rumbiar = pártyovať
    • man = týpek
    • tinto = káva
    • mona = blondínka
    • vieja = baba
    • gordo = mojko
    • ahora = hneď (vo význame o hodinu). Hneď teraz sa povie "ya" (už)
    • mai ňiňo = soske mange
    • guayavo = opica (taká ktorá robí ľuďom po akciách zle...inak, rovnako sa tu povie aj jeden ovocný strom)
    • que más? = what's up? = ako to ide?
    • maluco = o ničom
    • chichi = cikať
    • popó = kakať
    • teta = koza (nie to zviera)
    • ano = r*ť
    • hechar polvo = prášiť (nie koberce)
    • tirar = trhať (význam ten istý ako vyššie)
    • mameluch = lenivec
    • carajo = k***t, do p**i
    • caramba = do čerta, do prčíc
    • gringo = občan USA
    • quivos (čítaj: kjuo) = nazďoooo :)
    • ¿Qué me cuentas? = Tak ako?
    • Gas = fuuuj
  • Jeden prídavok k rozmanitosti španielskeho jazyka: V Kolumbii výraz "coger una buseta" znamená po našom "chytiť autobus". V Argentíne má však presne to isté slovné spojenie význam celkom odlišný. Pre angličtiny znalých je to ekvivalent starého známeho "fuck the pussy". Tak si môžete vybrať :)
  • Keď chceme povedať "o týždeň" alebo "o dva týždne", nepovie sa tu "o 7, resp. 14 dní", ale "o 8, resp. 15 dní" -- a potom prečo sa nikam neponáhľajú, keď majú o jeden deň naviac :D

Všeobecná

  • Časový rozdiel medzi SKia a COl nie je 6 hodín. Je to 6 hodín a cca. 45 minút :D
  • Na uliciach je kopa ľudí, ktorí ti za cca. 2SKK/min. požičiavajú mobil... a strašne veľa ľudí to tu využíva
  • O2 tu nemá vôbec s nikým v Latinskej Amerike zmluvy, takže karta mi vôbec nechytí sieť (rovnako ani v GB a Švédsku... hmmm...), takže ak mi chce niekto poslať SMS, pošlite ju na moje kolumbijské číslo alebo na môj T-Mobile. V Kolumbii tu mám operátora TIGO, ktorý tiež nemá zmluvy s našimi operátormi... SMSky mi síce prídu, ale nemôžem ich posielať. Preto odpoviem z T-Mobilového čísla :D
  • "Zavoláme si zajtra" tu znamená niečo ako naše "Ozveme sa vám" po pohovore
  • SMSky, aj keď su lacné, tu nikto neposiela ani nečíta, takže sa pomocou nich nedá komunikovať. Chodia cez ne jedine reklamy
  • Kultúra odpovedania na maily je tu iná ako u nás. V podstate sa na maily moc neodpovedá a šírenie informácii touto cestou je mierne problematické
  • Kolumbia je jednou z kultúr, kde platí iba veľmi málo tabu. Tak napríklad je celkom normálne pýtať sa tu aj pomerne neznámych ľudí na vierovyznanie, plat, či osobný život
  • Ďalšia vec súvisiaca s tabu je, že citlivosť voči symbolom nacizmu je tu omnoho nižšia ako u nás. Keď sa rozpráva o Druhej svetovej, resp. sa robí sranda z Hitlera, celkom kľudne tu niekto zahajluje -- nemá to žiadny politický podtón, jednoducho to berú ako súčasť témy. Rovnako sa tu bežne kupujú a predávajú tričká, resp. bundy, za ktoré by sme v Európe išli do väzenia: runové SS, 88 apod. Rozdiel je, že kým v Európe majú tieto symboly jasný podtón, tu sa tým nikto nezaoberá a SS sa tu vníma proste ako dve písmená S. Nič viac, nič menej. Je to iste dané tým, že tu v podstate s nacizmom skúsenosť nemali, preto pre nich spomínané symboly historicky nenesú taký "vulgárny" význam ako u nás. Pre istotu pripomeniem, že v Kolumbii v podstate neexistuje rasizmus ani pravicový extrémizmus (ľavicový áno -- viď FARC).

Počasie a príroda

top
  • Slniečko pekne pripeká... ešte dobre, že je väčšinou pod mrakom
  • Počasie je tu také ako v Tatrách v lete... Keď svieti slnko, je fakt teplo, ale za 20 minút môže byť (a často aj je) zima a strašná búrka
  • Prší každý deň
  • Priemerná teplota 18C
  • Aj keď je 25°C, robí sa vám pred ústami para -- to tá vlhkosť
  • Manizales je kopcovitý... veľmi kopcovitý... San Francisco spolu s Banskou Štiavnicou sa môžu ísť schovať
  • Nadm. výška 2.200 m.n.m.
  • Všetko je tu zelené
  • V Manizales rastú bambusy a kokosy... a čínske ruže volne ako burina
  • Vzduch na uliciach je tu dosť špinavý
  • Mesiac aj súhvezdia sú tu položené nabok... o 90° otočené oproti tomu, ako ich vidíme my
  • Klimatické rozdiely sú v Kolumbii veľmi vypuklé aj pri miestach ležiacich relatívne blízko pri sebe. Ako príklad si dáme 3 body: Nevado del Ruiz, ktorý leží iba hodinku od Manizales, dosahuje výšku 5321 metrov nad morom a teploty sú v podstate celoročne pod bodom mrazu (stály sneh). Manizales, so svojou nadmorskou výškou cca. 2200 metrov má teploty okolo 20 °C cez deň (a asi 10-15°C v noci). Hodinku od Manizales opačným smerom sa nachádza mestečko Santágueda, položené podstatne nižšie (môj odhad 1500 mnm) s teplotami asi o 10°C vyššími ako v Manizales
  • Deň je tu po celý rok približne rovnako dlhý (sme skoro na rovníku) - cca. 12 hodín, takže slnko vychádza o šiestej a o šiestej aj zapadá. Keď k tomu pridáme to teplo a pocit letnej noci, nečudo, že Slováčisko je časovo zmätený: u nás je v lete tma okolo 21:00, tu okolo 18:00, takže máme pocit, že je tu o pár hodín viac ako v skutočnosti je.
  • Je tu pomerne vlhko, takže tu prádlo schne aj týždeň
  • Na druhej strane už 4 dni nepršalo - vraj začína "leto", ktoré bude trvať asi mesiac (trvalo asi týždeň)...
  • V Kolumbii majú 53 národných parkov

Práca

top

AIESEC

  • Celý AIESEC office tu ma veľkosť ako Finance Room
  • Do AIESECu tu prichádzajú ľudia väčšinou v tretiaku, takže zostávajú 2, max. 3 roky.
  • AIESEC tu má trochu iný positioning ako u nás. Pri recruitmente sa viac zameriava na leadership a profesionalitu členov. Preto tu za membrov viac-menej ani neberie mladých študentov, ale len decká od 5. semestra vyššie
  • AIESEC tu zahŕňa omnoho širšie rozpätie štúdijných odborov ako u nás. Mnohí členovia sú medici, študenti chémie, fyziky, práva, architektúry, biológie, strojárstva, informatiky, réžie... tradičné AIESECárske ekonomické odbory, aké poznáme na Slovensku, sú tu skôr v menšine
  • Legislatívne zhromaždenia tu prebiehajú podobne, akurát návrhy sa nedelia na procedurálne a legislatívne, ale len na oznamovacie (oznámi sa) a procesné (hlasuje sa), ktoré sa však v prípade jednohlasnosti prijímajú aklamáciou.
  • Aby sa človek stal fullmembrom, musí tu prejsť dosť náročnými testami o AIESECu
  • Počas konferencie sa kľudne stalo, že sa program posunul aj o 3 hodiny. Na druhej strane, keď sa však pristupovalo k vyhodnocovaniu najlepšej delegácie, robilo sa to prostredníctvom matematických vzorcov, kalibrácie a na stotiny bodu -- vôbec nie odoka, ako by si niekto myslel.

Robota

  • V živote som pravidelne nevstával o 6:00 --- až v Latinskej Amerike :D
  • Je tu dosť vysoká nezamestnanosť, takže kopa ľudí si privyrába tak, že predávajú veci na uliciach alebo pomáhajú ľuďom parkovať, robia vrátnikov, strážia a tak...
  • Ďalšou formou pouličného predaja sú ujovia prechádzajúci sa po obytných štvrtiach s pokrikom "papaya, mango"
  • V Kolumbii sa pracuje 48 hodín do týždňa. Niektorí robia 9.5 hodín denne, iní 8 hodín ale aj so sobotou. Len ja nie :D
  • Už viem prečo má Kolumbia najviac dní voľna na svete. Nie je to ani tak preto, že by mali viac sviatkov ako my, ale funguje tu také zaujímavé pravidlo: Ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, automaticky sa posúva na najbližší pondelok. To isté platí aj vtedy, ak pripadne na stredu :D
  • V kancelárii nemocnice napríklad v tlačiarňach nie je papier. Každý, kto chce tlačiť, si musí priniesť vlastný :)
  • Okrem toho tu nefungujú naše klávesove skratky. Tak napríklad uložiť dokument nie je CTRL-S, ale CTRL-G (guardar), hľadať nie je CTRL-F, ale CTRL-B (Buscar), písmo bold nie je CTRL-B, ale CTRL-N (Negrilla), ... Občas som z toho mierne zmätený, hlavne, keď na mojom compe doma mi fungujú zasa normálne/medzinárodné skratky
  • Je tu trochu rozdielny prístup k práci. Nie je mi jasná štruktúra delegovania, zdá sa mi zároveň, že oproti našim pomerom tu delegovanie prebieha skôr typom autonómie: "staraj sa o fundraising, ciele si stanov sám, kontroluj sa sám, ak niečo potrebuješ, zisti". Celkovo mám pocit, že sa tu v práci (aj v AIESECu) vyžaduje vyššia miera samostatnosti a prijímania samostatných rozhodnutí ako u nás, kde je všetko viac pod kontrolou šéfina
  • Aj malé obchodíky sú tu otvorené aj v nedeľu

Štúdium

  • Počet univerzít: 8
  • Za univerzitné štúdium sa tu platí -- na miestne pomery dosť veľa, okolo 80.000 SKK za semester, takže dovoliť si to nemôže každý. Aj keď je základné a stredné školstvo zadarmo, dosť veľa detí tu nechodí do školy - povinnú dochádzku nemajú - a predávajú veci na ulici, umývajú okná a tak...
  • Niektorí tu už v 20 rokoch majú skončeného bakalára, ktorý normálne trvá 5 rokov. Nechápem to celkom, ale údajne sa dajú robiť univerzitné predmety aj počas strednej a človek potom vhupne rovno napr. do 7. semestra
  • A ešte jedna poznámka k školskému systému: nemajú tu tri stupne ako my (prvý, druhý a tretí-stredná škola), ale len dva: prvý trvá 5 rokov a druhý 6 - a tomu hovoria "stredná škola". Takže vlastne maturujú už v 16/17 rokoch a nie v 18/19/20 ako väčšina deciek u nás. Preto sú tu všetci na univerzitách takí mladí...
  • Študenti tu pomerne veľa štrajkujú. Stáva sa, že príde 10-20 "proaktívnych" študentov (údajne mierne prepojených na FARC) a zavrie univerzitu, aj keď sa zvyšných 3000 a pedagógovia chcú učiť. Jednoducho prídu, stoličkami a stolmi zablokujú vchod a je to. Polícia tam asi nesmie a pár vrátnikov si s nimi neporadí. Účelom je buď bojovať za zlepšenia alebo (ako v poslednej dobe) skôr vyvolať chaos a nespokojnosť. Taký štrajk popritom kľudne môže trvať aj mesiac-dva. Samozrejme, pokračuje sa tam, kde sa skončilo, takže akurát sa človeku predĺži čas štúdia
  • Nemajú tu také hlavné letné prázdniny, ako máme my. Namiesto toho majú cca. mesiac-dva v zime a mesiac-dva v lete medzi semestrami.
  • Zdá sa, že univerzitné štúdium sa tu vôbec nehrá na ročníky ako u nás. Majú len semestre
  • Ešte k tej cene štúdia, sú to fakt strašné prachy. Za magistra sa platí ešte viac ako za bakalára a za PhD. neuveriteľné prachy. Za jedno také štúdium by sa dal aj dom postaviť. Celkom sa čudovali, keď som im povedal, že u nás je to naopak: že PhD. študenti dostávajú plat :D
  • Kvôli tomu a aj kvôli dĺžke štúdia tu má magistra, čo je u nás štandard, len minimum ľudí
  • Ak chce niekto u nás v nemocnici robiť upratovačku, musí mať minimálne maturitné vzdelanie. Zaujímavé...

Rodina

top
  • Deti tu dávajú najavo náklonnosť voči svojim rodičom podstatne viac, ako u nás. Často sa navzájom objímajú, bozkávajú, hladkajú... Julian u nás doma napríklad spí v jednej posteli so svojou mamou a nezdá sa, že by s tým mal niektorý z nich problém
  • Na vianoce tu v pohode pozvú aj v podstate neznámych ľudí (ako napr. ja :D ) a stretávajú sa celé rodiny (starí rodičia, rodičia, tety, ujovia, bratranci), susedia, nie len najbližšia rodina ako u nás
  • Je tu celkom bežné, že deti zostávajú žiť s rodičmi až kým nemajú 40 aj viac rokov a sú poriadne pod papučou. Keď sa dieťa sťahuje z domu, je to taká menšia tragédia
  • Manželka tu nepreberá meno svojho manžela a ani manžel meno po svojej manželke - tým pádom tu majú manželia rôzne priezviská. Okrem toho tu má snáď každý dve krstné mená, takže mená detí sa určujú podľa nasledujúceho vzorca:
    <1.krstné meno> + <2.krstné meno> + <1.priezvisko otca> + <1.priezvisko matky>. Na koniec sa potom môžu pridávať priezviská starých rodičov, prastarých rodičov... takže osoba znalá svojho rodokmeňa môže svojim menom popísať pomerne veľa papiera.
  • V Kolumbii a asi podobne aj v celej Latinskej Amerike je pomerne málo priezvísk. Napríklad tu v AIESECu máme 4 Duques, 3 Osorios, ... a pri značnej popularite niektorých krstných mien (Juan Pablo - to akože Ján Pavol, Maria José - Mária Jozef, Jusús - Ježiš, ...) nečudo, že používajú aj priezvisko po matke. Inak by sa celkom ťažko identifikovalo, o koho presne ide
  • Kolumbíjski rodičia sú niekedy (svätá nevedomosť, všakže) krutí. Tak sa stane, že sa ty vyskytujú mená ako Usnavy (mamička na pobreží pravdepodobne videla americkú vojnovú loď s nápisom US NAVY a voľajako jej nedošlo, že to nie je jej meno :D), Onedollar (jeden dolár), Klim (Milk odzadu), či iné viac-či-menej z angličtiny prevzaté mená s podivným pravopisom (John, Jhon, Jonh, Jason, Yason, Jaison, Yaison, Lady, Leidy, Leidi, Jessica, ..)
  • Rosenberg je tu normálne krstné meno. Hneď som to využil a novonastúpivšiemu kolegovi objasnil, že sa vlastne volá "ružový vrch". Veľmi sa tešil :D
  • Malá poznámka k menám: keď budete niekde vidieť mená ako JuanMi, JuanEs (ako ten spevák), LuzMa, JuanPa, MaJo... vedzte, že v skutočnosti nejde o jedno meno, ale Kolumbíjsku skrátenú formu oboch mien daného jedinca: Juan Miguel, Juan Esteban, Luz María, Juan Pablo (ako ten pápež), María José (znamená Mária Jozef. Je to meno dievčenské, zatiaľčo José María je meno chalanské :D)
  • Ženy s dieťaťom, resp. staršie panie, u ktorých je predpoklad, že už nejaký ten hladný krk na svet priviedli a odrodili, sa niekedy oslovujú "mamá" alebo "madre" (myslím, že preklad nie je nutný). Je to oslovenie celkom úctivé a zobrazuje pozíciu ženy-matky v Kolumbíjskej spoločnosti, ktorá je omnoho silnejšia ako u nás. Preto je aj význam dňa matiek omnoho omnoho väčší. Mnohí AIESECári napr. nechceli zostať v Bogote v nedeľu, aby mohli oslavovať doma s rodinou deň matiek.
  • Skutočnosť, že Kolumbíjčania majú 4 mená nie je náhodná ani samoúčelná: ich mená aj priezviská sa totiž tak často opakujú, že na jednoznačné určenie človeka treba často všetky 4 mená. Preto, milé deti, ak sa nechcete dostať do trápnych situácií, v Kolumbií zásadne aj v oficiálnom styku používať okrem priezviska (prípadne aj druhého priezviska) zároveň aj obe mená :D

Slušnosť

top
  • Ľudia sa tu pri jedle nemajú vo zvyku čakať. Komu prinesú, ten začne jesť
  • Tiež sa tu automaticky neželá dobrú chuť ako u nás. Ešte som neprišiel celkom na to, od čoho to závisí, ale zatiaľ to vyzerá tak, že dobrú chuť tu želám len ja :D
  • To isté platí aj o kýchaní, aj keď majú tu vybudovaný systém na spôsob nášho "na zdravie, na šťastie, na lásku..."
  • Ďalšia vec, ktorá sa tu moc nerobí je smrkanie do vreckovky. Ľudia skôr v prípade potreby na verejnosti len tak poťahujú a dutiny si čistia v súkromí
  • Bozkáva sa tu iba na jedno líce: na ľavé
  • Je tu úplne normálne privolávať si čašníka volaním

Výzor a prvý dojem

top
  • Ľudia su tú strašne milí a reception bola úplne geniálna... vôbec som nemal pocit, že som niekde stratený
  • Počet obyvateľov 450.000
  • Manizales je mladé mesto, založené cca. v r. 1848.
  • Sú tu normálne shopping centrá a obchodné ulice v podstate ako u nás... len je tu väčší bordel a celé to vyzerá trochu neusporiadané
  • Majú tu Škodovky
  • Majú tu Baťu
  • Majú tu Carrefour
  • Som tu taký menší obor :D
  • Strašne veľa dievčat pod 20 je tu tehotných -- otec neznámy -- a strašne veľa rodín je nekompletných a rozvedených. Celkom zaujímavé ak sa vezme do úvahy náboženské zloženie obyvateľstva
  • V každom meste aj dedine, kde som doteraz bol, sa hlavné námestie volá Plaza de Bolívar, je štvorcové s parčíkom uprostred a kostolom naboku. Bolívara tu majú očividne radi.
  • Radi tu pomenúvajú mestá po štátoch: Armenia, Montenegro, Filandia (skoro), ...
  • Pomerne radi tu krstia ľudí anglickými menami: Lady, Jason, ...
  • Zdá sa mi, že sa tu ľudia dožívajú veľmi vysokého veku. To bude tou stravou a "mf"-istickým prístupom k veciam :)
  • Je zaujímavé, aký veľký vplyv tu majú USA. A to nie len na výrobky, zástrčky, či dvere, čo som už minule spomínal, ale aj na ľudí a ich hodnotové systémy. Gringov tu strašne nemajú radi, ale popritom omnoho viac ľudí ako u nás tu sníva o Amerike a o tom, že sa tam presťahuje - je to také zlaté teľa. Aj jazyk a taká bežná komunikácia sa prekvapivo podobá na americký spôsob (100x sa pýtajú ako sa máš, ako si sa vyspal, keď povieš že dobre, povedia, ako strašne sa z toho tešia, ...) Keď sa to tak vezme, tak sú tu aj iné podobné momenty: ozbrojení policajti na každom rohu, na naše štandardy relatívne vysoké bezpečnostné opatrenia, celková (ne)bezpečnosť na uliciach, vysoké sociálne rozdiely medzi obyvateľstvom. Občas si človek fakt pripadá ako za starých dobrých čias v USA
  • Čo je zasa podobnejšie Európe, to sú rodinné vzťahy a ich zmysel pre humor - je taký ako náš - veľmi dobre rozumejú irónii, čo napríklad američanom úplne uniká
  • Pri interviách s miestnymi potenciálnymi novými členmi AIESECu som si všimol jednu vec: decká tu majú presnú predstavu o svojom živote: už v 19 alebo 20 rokoch presne vedia, že vo svojom živote chcú dosiahnuť post majiteľa / riaditeľa veľkej firmy, budú mať toľko peňazí, aby sa nemuseli finančne obmedzovať (čo to ale presne znamená, na to som zatiaľ neprišiel) alebo iným spôsobom vstúpiť do histórie. Mal som zatiaľ možnosť hovoriť asi so 4-5 ľuďmi ale toto mali všetci spoločné. Že by u nás, kde je viac stresu, ľudia viac hľadali to, čo im chýba: pokoj a rodinné šťastie, zatiaľčo mladá generácia kolumbíjčanov, ktorá s tým vyrastala, skôr hľadá úspech a uznanie?
  • Ďalší postreh ohľadom duše mladých Kolumbíjčanov: Drvivá väčšina deciek, s ktorými som robil interviews (vysokoškolákov), tu nechce pracovať v žiadnej firme, ale práve naopak, vytvoriť si vlastnú firmu a dať prácu ostatným Kolumbíjčanom, ktorí ju nemajú. Okrem toho sa často skloňovali aj veci ako zabezpečiť svojich rodičov tak, aby im nič nechýbalo, pomôcť svojim súrodencom, ... Univerzitné štúdium tu všeobecne (tí, s ktorými som sa o tom rozprával) vnímajú ako záväzok voči svojej krajine, ktorý by jej mali splatiť podporou tých, ktorí "nemali toľko šťastia" -- campesinos, pôvodných indiánov, chudobnejších. Je len strašná haluz počuť takéto slová od 16-20 ročných deciek študujúcich ekonómiu, IT či strojárstvo -- niekedy som zabudol aj ústa zavrieť. Úprimne povedané, u nás som ešte nespoznal človeka, ktorý by mi na moju otázku, prečo študuje, bol odpovedal že preto, aby pomohol a dal prácu ľuďom v osadách na východnom Slovensku alebo aby pozdvihol úroveň svojej rodnej dediny. Ale možno to bude aj tým, že som sa na to u nás nikdy nikoho nepýtal :) Treba však povedať, že celkovo sú tu povedomie o svojej krajine a zdravý patriotizmus vysoko vyvinuté -- a to všetko popri neexistujúcom rasizme či nacionalizme.
  • Decká, čo po uliciach predávajú náramky na ruku, cukríky alebo podobné veci, sú normálne pekne oblečené, upravené, ostrihané, s nagelovanými vlasmi... jednoducho nezapadajú vôbec do stereotypu, ktorý by našinec mal o "pouličných predajcoch"
  • Ľudia sú tu (minimálne v Manizales) skutočne štíhli, na naše pomery občas až primoc (to tá kopa ovocia). Ale celkom im to pristane :)
  • Ľudia sú tu veľmi čistotní a to nielen pri starostlivosti o seba, ale aj napr. na uliciach a v domoch. Každý deň sa u nás v dome umývajú podlahy, utiera prach a všetko sa kompletne čistí. Na uliciach je menej papierov ako napr. v BA
  • Okrem toho sa tu veľmi dbá na zovňajšok. Vyjsť neupravený na ulicu je tu celkom tabu a platí to o babách aj o chalanoch. Keď sa to skombinuje s latinskoamerickou pomalosťou, trvá tu vychystanie sa celú večnosť. Na druhej strane sa je potom skutočne na čo pozerať, takže sa to celkom oplatí :)
  • S tým súvisí aj to, že sa tu nosí viac značkového oblečenia ako u nás v BA. Samé Polo, Tomy Hillfiger a pod.
  • Je to ale aj tým, že Manizales je údajne najelitárskejšie mesto v Kolumbii :)
  • To čo som minule spomínal, že Manizales je ako mesto pomerne náročné na ľudí a obliekanie, tu fakt platí. Obliecť si dvakrát po sebe čo i len rovnaké nohavice alebo sveter je tu tabu - a to ani nie tak preto, že by tie šaty boli po jednom použití špinavé, ale skôr preto, aby as ukázalo, že daná osoba na to má. A musia byť značkové (šaty sú tu pritom pomerne drahé a jedni obyčajné rifle stoja štvrtinu mojej mesačnej výplaty) - toto je jedna z vecí, ktoré by som tu skutočne nečakal
  • Ľudia sa tu obliekajú pestrejšie ako u nás. Aj chalani, rovnako ako baby, nosia veci skutočne všetkých farieb a tvarov, niekedy na naše pomery trochu extravagantné, ale sekne im to :D To isté platí aj o dospelých a starších.

Zábava

top

Parties

  • Všetci tancujú. Ako je to možné?
  • Keď sa ide do mesta, ľudia si volajú a vyťahujú sa z domu kľudne aj okolo 21:00 - 22:00 - Čas, kedy Peťo Reťo normálne z párty prichádza. Ach :)

Hudba

  • Hudba je tu celkom iná ako v Európe a európska sa v podstate mainstreamovo ani nepočúva. Odvšadiaľ sa ozývajú juhoamerické rytmy salsa, merengue, regetón, ballenato a tropical pop
  • Ak sa v rádiu náhodou objaví nejaká zahraničná "globálne spotrebná" pesnička, je pošpanielčená


Iné

top
  • Na Vianoce je tu viac výzdoby ako u nás. Všade same svetlá, figuríny a betlehemy
  • Slovensko/Slovinsko/Česko a jazyk, ktorým sa u nás rozpráva, je tu veľká záhada
  • Ľudia si tu často mýlia ulicu s verejnými záchodmi. Priamo pred našim oknom je stĺp verejného osvetlenia a skoro každý deň ho niekto obšťastňuje. Hneď vedľa je taká ulička s prudkými schodmi, ktorou každé ráno chodím do práce. Každý týždeň v nej pribudnú jedno-dve hovorovo povedané polienka. Ten smrad si radšej ani nepredstavujte
  • Mlieko sa tu predáva v sáčkoch tak, ako kedysi u nás
  • Saponáty sa tu predávajú vo forme pasty v kelímkoch -- tekuté, aké sú u nás, som tu ešte nevidel
  • Na pranie sa tu okrem prášku používa aj pracie mydlo... len neviem presne načo je to dobré
  • Neviem, či je to štandard alebo nie, ale naša teta domáca napríklad nepoužíva aviváž
  • Oslavy narodenín sa tu prežívajú viac ako u nás. Okrem toho, oslávanec vôbec nič a nikomu neplatí ani nepozýva... všetci pozývajú jeho (normálne sa mi to páči) :D
  • Na vrchu Manizaleskej katedrály sa nachádza niečo, čomu hovoria: "corredor polaco" - poľská chodba. Je to vlastne vyhliadka na vrchu veže, ktorá bola dlho zatvorená kvoli zlému technickému stavu a tiež kvoli tomu, že im odtiaľ na strechu katedrály pomerne často skákali rôzne indivíduá a oni ich potom z tej strechy museli zoškrabávať. Poľská chodba sa to volá preto, že sa vraj takých veľa nachádza v Poľsku
  • Je to prvýkrát, čo som videl niekoho plakať kvôli svojej krajine. Chalanov aj baby.
  • V skutočnosti je Kolumbia liberálnejšou krajinou, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Aj keď sa 95% populácie hlási ku katolíckej viere, zatiaľ som tu stretol iba veľmi málo ľudí, ktorí pravidelne chodia do kostola. Skôr sa tu praktizuje niečo, čo by som nazval "svetským katolicizmom": ľudia sú sice v podstate veriaci, ale sami si vyberajú, do ktorých oblastí svojho života nechajú cirkev zasahovať a v ktorých ju jednoducho ignorujú. Samozrejme, tendencia ľudí z miest byť liberálnejší ako campesinos je, rovnako ako aj u nás, markantná.
  • Kolumbíjsky pragmatický prístup k veciam dokumentuje hádam tento dialóg dvoch osôb: A - Slovák/Slovenka, B - Kolumbíjčan/Kolumbíjčanka:
    A: Ach, čo by si ty len bezo mňa robil, veď by si ani nepoznal názvy reštík vo svojom vlastnom meste.
    B: Nie, ja by som tam len jednoducho chodil jedávať.
  • Jedným zo základných kultúrnych rozdielov je podľa môjho videnia prístup k závislosti, resp. nezávislosti jednotlivca. U nás sa väčšina mladých nevie dočkať 16 rokov, aby mohli začať brigádovať, mať vlastné peniažky a míňať ich podľa vlastného uváženia, resp. sa v 18 rokoch presťahovať na internát a okúsiť študentskú slobodu. Tu je situácia iná: deti sa z domovov neponáhľajú a ani túžba po nezávislosti od rodičov nie je vôbec taká silná... dokonca by som povedal, že takmer absentuje. Príčinu tohto javu vidím v tom, že v Kolumbii sa ľudia menej boja byť závislí od druhých a ukázať im svoje slabé miesta. Napríklad keď tu niekomu umrie niekto z rodiny -- povedzme babka -- veľmi často ho až domov prídu pozrieť kamaráti, aby ho/ju povzbudili a prejavili sústrasť. Mám pocit, že u nás sa ľudia viac hanbia sústrasi a súcitu, takže človek má tendenciu nechávať si svoj smútok pre seba, aby ho ostatní nevideli slabého a závislého
  • Na dedinách sú tu v Kolumbii ľudia vysoko dochvíľni... to len v mestách platí to známe maňana, maňana :D




Dnes je utorok, 19.03.2024,
meniny má Jozef, Sibyla



Kolumbia







Rozloha: 1,1 mil km2
(26. miesto)
Obyvateľstvo: 43,5 mil
(28. miesto)
Hl. mesto: Bogotá (8 mil. ob.)
Jazyk: španielčina
Náboženstvo: katolícke (95%)
Zloženie: mestici, belosi, mulati
Mena: peso
Hlava štátu: prez. Álvaro Uribe

Hymna Kolumbie









Matúš v Afrike

Katka D. v Kolumbii
Katka K. v Kolumbii
Meňa v Kolumbii
Vafka v Kolumbii
Vladka v Kolumbii

Andy v Indii
Cibuľka v Rusku
Deny v Litve
Didi v Afrike
Edo v Rusku
Eldžej v Rumunsku
Georgo v Austrálii
Hanka v Taliansku
Hausi v Ghane
Ifco v Ekvadore
Jaano v GB
Janie v Pakistane
Janka cestuje
JuanMi v Keni
Johny v Indii
Katka na bicykli
Klepo v Pakistane
Lucka v Burundi
Lukáš okolo sveta
Lukáš okolo sveta - FB
Luki v Austrálii
Matúš v Rusku
Mirka v Burkine Faso
Mišo v Nottinghame
Muďo v Turecku
Nataš v Indii
Neli vo Francúzsku
Peťa v Kirgizstane
Peťo v Abu Dhabi
Piťu(on) v Arménsku
Piťu(ona) v Malajzii
Pivet v Rumunsku
Ploči v Amsterdame
Saška v Paríži
Šyška v Blave
Vaco v Brazílii

Ademide's Blog
Alešov Blog
Botlošov Blog
Braňov Blog
Brankov Blog
Charlieho Blog
Cuteeho Blog
Desmond's Blog
Eunice's Blog
Gitkin a Misov Blog
Chlapci z Turca
Inkin Blog
Jakubov Blog
Jakubov Ch Blog
Janiein Blog
Jirkov Blog
Jonyiiho Blog
Johnyho Blog
Joseph's Blog
Jožkov Blog
Katkin Blog
KB's Blog
Keith's Blog
Kubov Blog
Kukhanya's Blog
Lea's Blog
Lipihio Blog
Lukášov Blog
Lukiho Blog
Lulin Blog
Marekov Blog
Martinov Blog
Matúšov Blog
Matúšov H. Blog
Medžikov Blog
Miňov Blog
Mirov Blog
Michalov Blog
Miškov Blog
Mišov Blog
Morkin Blog
Murov Blog
Osadee's Blog
Osadee's Music Blog
Pecositin Blog
Pepin Blog
Peťkin Blog
Peťanov Blog
Peťov Blog
Radov Blog
Robiho Blog
Smolov Blog
Soala´s Blog
Stanleyho Blog
Šmogrin Blog
Tiborov Blog
Tomášov Blog
Tomášov B. Blog
Tomi´s Blog
Valery´s Blog
Vladov Blog
Wyckliffe's Blog

Adamov Blog
Alexov Blog
Braňov Blog
Danov Blog
Dominikov Blog
Ethanov Blog
Ferov Blog
Janciho Blog
Janov Blog
Lacov Blog
Marekov Blog
Markov Blog
Martinov Blog
Mirov Blog
Olegov Blog
Ondrejov Blog
Oskarov Blog
QL Forum Blog
Romanov Blog
Samov Blog
Sebastiánov Blog
Števov Blog
Thomasov Blog
Tomášov Blog
Tonyho Blog
Zoliho Blog

Drogy Blog
Janettin Blog
Jozefov Blog
Ľubomírin Blog
Marekov Blog
Máriin Blog
Vladov Blog