Peťo Reťo :)

Bratislava
Slovakia


 
 

Trip po Moskve v júni 2013 21.6.2013

Jediný, kto v Moskve v noci spí, je Lenin.

Asi takto by sa dal charakterizovať jeden z dojmov, ktorý si odnášame po päťdňovej návšteve metropoly Ruska. Pre mňa išlo o prvú cestu východne od Michaloviec, nebol som si preto istý, čo presne na "ďalekom východe" čakať.

Všetko sa začalo v nedeľu, 16. júna 2013, kedy sme sa aj s kolegami na obed dostavili na bratislavské letisko, odkiaľ na nás čakal jediný denný let medzi Bratislavou a Moskvou. Prekvapením bola okrem nového terminálu aj veľkosť lietadla, ktoré by človek skôr čakal na trase Bratislava-Košice :)

Po asi dvoch hodinách sme pristáli na moskovskom letisku Vnukovo, ktoré je len o niečo väčšie ako to naše. Nasledovalo čakanie na vlak a asi hodinový presun na stanicu Kievskaya. Tu sme absolvovali prvý stret s moskovským metrom. Je úžasné :) Každá stanica celkom iná, niektoré v cárskom štýle, z iných sršia obdobia socialistického realizmu, tie najnovšie majú zas bližšie k postmoderne. Zaujímavým fenoménom je úžasná tlačenica, ktorá v metre nastáva, ľudia sa hrnú zo všetkých smerov a vysoko asertívne si razia cestu do vagónov - a to aj napriek tomu, že v špičke chodí metro každých 30 sekúnd :D Krásne to ale odráža moskovskú realitu: kto sa neprebije a nepredčí ostatných, zostane pozadu. Ďalšou zaujímavosťou, na niektorých staniciach, je systém označovania lístkov: turnikety nie sú zatvorené a neotvárajú sa po vložení lístka, ale naopak. Sú otvorené, ale ak sa niekto pokúsi do nich vstúpiť bez toho, aby si najskôr označil lístok, prudko sa zatvoria a previnilcovi seknú železnými vrátami po nohách :D Úžasný systém proti čiernym pasažiarom :D

Previezli sme sa teda kaľcevoj líniou dve zastávky na stanicu Belorusskaya. Pre všetkých, ktorí čítali knižku Metro 2033 má cesta moskovskou podzemnou sieťou aj dodatočný rozmer: pri menách jednotlivých staníc sa človeku v mysli vynárajú obrazy zbedačených ľudí snažiacich sa o prežitie v postapokalyptickom svete, predierajúcich sa s tovarom tmavými tunelmi medzi obývanými stanicami ako ostrovmi civilizácie.

Po príchode do cieľovej stanice človek ponorivší sa do podobných úvah takmer očakáva, že hrubé oceľové vráta vedúce na povrch budú zatvorené -- ale nie sú :) Nachádza sa za nimi celý svet plný hektického života na povrchu. Unavene sme sa aj my ponorili do davu a nechali sa unášať smerom k východu zo stanice. Aj napriek tomu, že bolo takmer 10 hodín večer, bolo von stále svetlo. Uličkami Moskvy sme sa presunuli na Slovenský dom, akési malé Slovensko uprostred ruskej metropoly, kompletné aj so slovensky hovoriacim personálom, haluškami, horalkami a kofolou :)

Rýchlo sme sa ubytovali a vydali sa hľadať niečo na jedenie, pričom nás takmer dvakrát zrazili veľké terénne autá, nie celkom rešpektujúce červenú na semafore :D Neďaleká gruzínska reštaurácia bola plná svadobných hostí, kuchyňa v Slovenskom dome bola zatvorená, a tak nám nezostávalo nič iné ako kráčať niekoľko blokov až k stanici Mayakovskaya, kde kolega Pali poznal non-stop otvorený "diner" v štýle amerických 70. rokov. Reštaurácia bola plná, ušiel sa nám posledný stôl - neďaleko sedeli skupinky Rusov a užívali si vodné fajky. V Moskve ich nájdete na každom kroku a svojmu okoliu vždy poskytujú auru pokoja a ľahkej mystickosti.

Obsluha bola veľmi milá, aj keď na naše pomery trošku pomalá, čo dokonale zapadalo do atmosféry diskohitov znejúcich z reproduktorov, spomínaných vodných fajok, chrómovo-červeného nábytku a koženkových sedačiek. Hamburgere, ktoré sme si objednali, boli výborné a prvý večer v Moskve, meste, ktoré nespí, na nás urobil vysoko pozitívny dojem.

Ďalšie ráno sme vstávali pomerne zavčasu -- bolo treba absolvovať raňajky, presunúť sa na výstavisko, vybaviť stánok a potom absolvovať deň na výstave - chodením, oslovovaním spoločností a snahou o získanie čo najviac informácií o možnostiach spolupráce. Treba poznamenať, že sme mali šťastie na počasie: týždeň pred naším príchodom sa ortuť teplomeru šplhala k 40, my sme si užívali krásne teploty do 30°C. Budovy však boli ešte vyhriate, a tak mali kolegovia zásadný problém: zatvorené okno = sauna, otvorené okno = hluk z mesta, ktoré nespí :) Tak sa stalo, že som bol jediným z našej výpravy, ktorý sa dobre vyspal, keďže voči hluku som celkom imúnny :)

Po príchode na výstavisko (vyžadoval si asi polhodinovú cestu trolejbusom s následným 15-minútovým pochodom) sme sa ocitli uprostred Moskva-City -- modernej štvrte s rýchlo rastúcimi mrakodrapmi. Na stánku sme mali pripravené všetky potrebné veci a bannery, ktoré sme nasledujúcu polhodinu rozvešiavali po sadrokartónových stenách. K zaujímavostiam pracovného dňa patril obed priamo na výstavisku, v rámci ktorého si za úbohé špagety účtovali takmer 20 eur, čo nás presvedčilo o tom, že Moskva skutočne je drahé mesto.

Druhým highlightom bola večerná plavba loďou po rieke Moskva. Výborný network bol podporený nie len kvalitou servírovaného jedla, ale aj súťažou, ktorá sa rozvinula medzi vybranými slovenskými a ruskými zástupcami vystavovateľov: úlohou bolo prekonať druhú stranu v požívaní rôznych silnejších či slabších nápojov. Treba povedať, že aj napriek odporu ruských kolegov boli ich slovenskí náprotivkovia neraz úspešnejší, čo sa považovalo za jeden z najväčších úspechov celej výpravy :D Z rieky bol tiež vynikajúci výhľad na väčšinu známych moskovských pamiatok od Kremľa, cez Chrám Krista Spasiteľa, monument Petra Veľkého, raketoplán Buran (do vesmíru letel iba raz, potom ho vyradili a zaparkovali k rieke), bývalú budovu RVHP, budovu ruskej vlády, atď.

Asi po troch hodinách sa loď vrátila na výstavisko, odkiaľ sme sa pobrali (s malou zastávkou v jednom uzbeckom podniku -- veľmi štýlovom) naspäť na Slovenský dom. Pri tejto príležitosti som sa musel uchýliť k pomerne extrémnym prostriedkom aby som sa ubránil všemožnému tlaku na konzumáciu alkoholických výrobkov -- keď nepomohli protesty žiadneho druhu, zabrala až imaginárna choroba pečene :D Zaujímavosťou sú tiež moskovské taxíky, kde popri oficiálnych bežne fungujú aj tzv. "súkromné taxi", t.j. auto, ktoré ide okolo, zastane vám a za nejakú vopred dohodnutú sumu vás prepraví na miesto určenia -- veľmi pekný spôsob, ako si večer privyrobiť :)

Čo sa týka Slovenského domu, nachádza hneď cez cestu od slovenskej ambasády -- pomerne jednoduchej asi štvorposchodovej kockovej budovy schopnej poňať celú plejádu zamestnancov diplomatických služieb. Architektúra hotela sa nesie v podobnom duchu, pričom vidno jeho pôvodný socialisticko-realistický koncept, ako aj snahy o jeho nie príliš dávnu modernizáciu. Zaujímavosťou je, že vstup do hotela je otvorený len pre Slovákov a ich hostí. Vzhľadom na historické vzťahy sa medzi Slovákov však pre tieto účely rátajú aj občania ČR a naopak, medzi Čechov s povolením na vstup do Českého domu sa rátajú aj Slováci -- veľmi pekný príklad spolupráce :)

Kedysi vraj malo Československo pri Moskve okrem ambasády aj krásnu daču na jazere u lesa s lacným jedlom, krásnou prírodou a milou obsluhou... po zmene režimu ju však predalo, čo bývalí diplomati dodnes ľutujú...

Utorok sa opäť niesol v pracovnom duchu. Kolegovci spali už lepšie a my sme sa rozhodli inovovať spôsob dopravy na výstavisko s využitím metra. Išlo o cestu na stanicu Kyevskaya kaľcevoj líniou s následným transportom po bledomodrej až na zastávku Vystavochnaya, čo síce ušetrilo len asi 10 minút trasy, odpadla ale nutnosť 15-minútového pešieho transportu. Zaujímavé v ten deň bolo, že po predchádzajúcom večeri boli niektorí slovenskí vystavovatelia unavenejší ako obvykle -- ich ruskí protihráči sa však celý deň ani neukázali :D

Deň prebiehal bez problémov a po večernom presune na hotel nás čakalo stretnutie slovenských expatov pôsobiacich v Rusku. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavostí o drahom, aj keď výnosnom živote v Moskve, ale aj o obetiach, ktoré sa za to platia vo forme 13-15 hodinových pracovných dní a nemožnosti oddychu od práce. Vrcholom večera bola, samozrejme, špecialita slovensko-ruskej kuchyne: grilovaná mierne zaúdená makrela :D Lepšiu pochúťku som už dávno nemal :D Pri tejto príležitosti sme sa tiež dozvedeli o spôsobe lovu tigrov na Sibíri: do divočiny sa ide minimálne na 2 týždne naplnené sliedením, stopovaním a obkľučovaním vyhliadnutého tigra. Po večeroch, aby zahnali chlad tajgy, nakladú lovci okolo tábora do kruhu raždie, zapália ho a nechajú horieť. Teplý vzduch sa koncentruje vo vnútri ohnivého kruhu, poskytujúc poľovníkom príjemnú teplotu na spanie.

Neskôr večer sme sa rozhodli využiť dostatok nočného svetla a zašli sme na Arbat - akúsi obdobu našej Obchodnej ulice - väčšina obchodíkov už bola vzhľadom na pokročilú dobu zatvorená, ale niekoľko suvenírových malo ešte stále dvere dokorán. V jednom sme sa zastavili, zohnali všetky potrebné magnetky a pohľadnice, porozprávali sa s milými majiteľmi, dostali od nich darček na rozlúčku a ešte sa aj odfotili s plastovou kravou stojacou pred jeho vchodom :D Nasledovala prechádzka do jednej zo stále otvorených kaviarní, večerné virgin mojitko a v príjemnej atmosfére cesta naspäť na hotel.

Aj tretí deň výstavy ubehol pokojne, cestu metrom sme mali už v malíčku a keďže jeden z kolegov bol celý deň na rokovaniach, rozhodli sme sa s druhým kolegom ukázať výstavisku stredný prst a ísť sa naobedovať inde. Odpoveď sme našli neďaleko vo forme obchodného centra s milými kaviarňami a jednou veľkou talianskou reštauráciou :D Samozrejme, obsluha bola aj tu pomalá, ale ceny boli aspoň rozumné a kvalita pizze celkom obstojná :) Na tomto mieste som sa dozvedel, že v Rusku je celkom neprípustné do vreckovky smerujúce čistenie nosa na verejnosti - považuje sa to za niečo, čo patrí do súkromia. Zvyšok dňa prebehol bez závažnejších udalostí, najlepšia časť celej cesty sa ale mala ešte len začať:

Večer som sa po jedenástej metrom presunul na Kievskiy vokzal. V metre bolo plno vojakov, ktorí sú v Rusku predmetom záujmu nejednej spanilej devy. Ruská vojenčina je totiž ešte stále klasická (dlhé pochody, behy, vytrvalostné disciplíny) a chalanov z najrôznejších kútov krajiny zocelí tak, že by nemali problém rutinne vyhrávať súťaž o železného muža -- čo aj na prvý pohľad vidno :) Po príchode na stanicu bol čas na chvíľku fotenia s následným presunom na 11. nástupište, kde mal práve prísť vlak transsibírskej magistrály a s ním aj Matúš z dvojtýždňového tripu z Vladivostoku az do Moskvy :) Vlak prišiel prekvapivo načas, hneď sa z neho vyrojila slovensko-francúzsko-poľská skupinka napoly unavených cestovateľov. Okrem Matúša bol medzi účastníkmi zájazdu ešte jeden prvák z FMV - obaja sa po polročnom pobyte na MGIMO vracali naspäť na Slovensko, Matúš hneď na nasledujúci deň. Preto zostávalo jediné: využiť na spoznanie nočnej Moskvy a pochodenie jej zákutí nasledujúcich pár hodín.

Najskôr sme sa metrom presunuli na Kitai Gorod - jednu zo staníc neďaleko centra Moskvy - zvyšok skupinky sa od nás po ceste odpojil, Matúšov batoh vzali na intrák a odľahčení sme sa pustili do potuliek hlavným mestom. Prvé kroky, samozrejme, smerovali k jedlu :D Matúš poznal non-stop stánok, kde predávali vynikajúcu shawarmu - pôvodne turecké jedlo podobné kebabu. Sadli sme si do neďalekého parčíku a preberali sa udalosťami posledného pol roka. Matúš spomínal na celé dva týždne, najmä na výlety okolo Bajkalského jazera, kde členov skupinky naháňalo stádo besných turov a opití rybári, na príbehy z vlaku a historky, ktoré sa zvyknú diať len vtedy, keď sa pol tucta ľudí na 2 týždne zatvorí do kupé vlaku :D

Z parku sme sa po hodinke začali presúvať smerom k Červenému námestiu. Prechádzka bola veľmi príjemná, letná horúčava mesta už ustúpila sviežemu nočnému vzduchu a zabratí do rozhovoru sme sa zrazu ocitli pod múrmi zakázaného mesta. Pozreli sme si miesto odpočinku Vladimíra Iľjiča - jediného Moskovčana, ktorý v noci spí, čo bola pravda, pretože aj napriek pokročilej nočnej hodine sa námestím stále trúsili hlúčiky ľudí a prekážali pri fotení :). Zaujímavá bola aj jedna z brán vedúca na Červené námestie a tiež nekropola -- jeden z kremeľských múrov, pri ktorom je pochovaná väčšina potentates bývalého režimu, vrátane Stalina či Chernenka.

Z námestia sme sa popri Chráme Vasilia blaženého (v noci vyzerá skutočne neobyčajne) presunuli na nábrežie, po ktorom sme prišli až k obnovenému Chrámu Krista spasiteľa, známeho okrem iného pre protesty dám z Pussy Riot :) Treba povedať, že budova so žiarivo bielou fasádou a zlatými vežičkami vyzerá v noci skutočne majestátne. Pre istotu sme budovu obišli dookola, či niekde náhodou nebudú pootvorené dvere, ktorými by sme sa mohli dostať dnu :) Vzhľadom na to, že bolo okolo druhej v noci, sme ale žiadne nenašli. Sadli sme si preto na lavičku pred chrámom a pokračovali v rozvíjaní starých príbehov a debát, ktorých čas prichádza iba veľmi vzácne, počas hlbokej noci, kedy aj Moskovčania už spia a bdie iba niekoľko nekľudných duší zdieľajúcich pod hviezdnatým nebom zákutia plné malých aj veľkých otázok o tom, čo bolo a čo bude.

Onedlho prišiel čas pohnúť sa zas ďalej. Prekročili sme most cez rieku Moskvu a po druhom brehu sme sa vydali smerom naspäť ku Kremľu. Bola škoda, že sa nám nepodarilo pozrieť si žiadny z miestnych chrámov zvnútra. Podľa informácií zasvätených je interiérovo najkrajší a najmajestátnejší asi práve Chrám Krista spasiteľa. V Chráme Vasilia blaženého v podstate neexistuje väčší otvorený priestor a celá stavba je skôr bludiskom chodbičiek a väčších či menších miestností.

Pomaly sme uličkami mesta prišli až do Kitai-Gorod, kde sme dostali chuť na niečo pod zub. Vkročili sme do jednej z otvorených non-stop kaviarní a pochutili si na rannom občerstvení. Z kaviarne smerovali naše kroky ešte k Bolshemu teatru, krásne sa vynímajúcemu oproti modrajúcej oblohe. Tu sme zostali ďalšiu hodinku, odpovedali na otázky zvedavých policajtov, vyšetrujúcich údajnú bitku, ktorá sa mala stať neďaleko od nás a pokračovali v načatých témach.

Pred siedmou, kedy sa už človeku do očí vkrádal okrem denného svetla aj raňajší spánok a nočný chlad prenikol takmer až do kosti, sme sa rozlúčili a každý nasadli na opačný smer jedného z prvých ranných metier. Matúša čakala cesta na internát po veci a následný transport na letisko, ja som mal pred sebou posledný deň výstavy. Prídúc na Slovenský dom som si doprial zaslúžených pár okamihov spánku a v dobrej nálade sa vybral na raňajky. Tie sa podávali, ako vždy, vo veľkom štýle - párky, slaninka, šunky, vyberané syry, vajíčka, chutný chlebík aj s ovocím a jablkovými, resp. pomarančovými džúsmi mi vždy vedeli zlepšiť náladu a naštartovať telo do nového dňa :)

Výstava prebehla opäť bez problémov, po jej skončení sme zbalili naše veci zo stánku a nechali ich odviezť na Slovenský dom, odkiaľ by ich mali ochotní pracovníci uprostred leta pretransportovať na Slovensko. Večer nasledovalo ešte stretnutie mladých Slovákov v Moskve, študujúcich na MGIMO, či iných viac alebo menej známych školách. Po veľmi príjemnom posedení sme sa rozlúčili a išli na izbu nabrať sily pred piatkovým odletom.

Ráno sme si teda pobalili veci a dali zbohom nášmu moskovskému ubytovaniu. Zaujímavá situácia nastala na recepcii pri platení, kedy POS terminál zo zvláštneho dôvodu odmietal našu kratu, museli sme si teda hotovosť vybrať vo vedľajšom bankomate a zaplatiť tak... nebyť rezervnej 100€-ky, ktorú som mal v peňaženke, by som vzhľadom na limit karty pre hotovostné výbery bol musel zostať na hoteli ďalší mesiac umývať riad - nakoniec ale všetko dobre dopadlo a z hotela sme vyštartovali na letisko. Nešli sme však metrom a vlakom, ale autami, ktoré vybavila sestra jedného z kolegov žijúca už roky v Moskve. So sebou na Slovensko sme brali kolegovho synovca, asi 4 či 5-ročného chalaniska, ktorý okrem ruštiny rozumel aj veľmi dobre po slovensky. Chalan bol ako živé striebro, behal skákal a celkovo sa tešil z výletu za bábuškou. Pri tejto príležitosti som si tiež prvýkrát uvedomil, aký je rozdiel v smiechu medzi slovenskými a ruskými deťmi: zatiaľčo slovenské hovoria pri šteklení "chichichi", ohromia človeka ich ruskí vrstevníci úplne prekvapivým a tak trochu vlko-zajacovským "yay, yay, yay" :D :D :D

Let domov prebiehal až na pár menších turbulencií pri vzlietaní, bez problémov, malého sme úspešne pretransportovali na Slovensko a mne sa prvýkrát podarilo zo vzduchu odfotiť známe miesta na Slovensku -- pri spiatočnom lete bolo vidno nie len Tatry, ale aj Mošovce - moju rodnú obec :)

Čo povedať na záver? Moskva bola úžasná, cesta do nej poučná a tešíme sa zas na ďalšie dobrodružstvá :)

Viac fotiek v galérii.


nick:
predmet:
kód:
komentár    




Dnes je utorok, 22.08.2017,
meniny má Tichomír, Sigfríd, Tichomil, Tichomíra



Rusko








Odkazy:
Moskva
Rusko






Matúš v Afrike

Katka D. v Kolumbii
Katka K. v Kolumbii
Meňa v Kolumbii
Vafka v Kolumbii
Vladka v Kolumbii

Andy v Indii
Cibuľka v Rusku
Deny v Litve
Didi v Afrike
Edo v Rusku
Eldžej v Rumunsku
Georgo v Austrálii
Hanka v Taliansku
Hausi v Ghane
Ifco v Ekvadore
Jaano v GB
Janie v Pakistane
Janka cestuje
JuanMi v Keni
Johny v Indii
Katka na bicykli
Klepo v Pakistane
Lucka v Burundi
Lukáš okolo sveta
Lukáš okolo sveta - FB
Luki v Austrálii
Matúš v Rusku
Mirka v Burkine Faso
Mišo v Nottinghame
Muďo v Turecku
Nataš v Indii
Neli vo Francúzsku
Peťa v Kirgizstane
Peťo v Abu Dhabi
Piťu(on) v Arménsku
Piťu(ona) v Malajzii
Pivet v Rumunsku
Ploči v Amsterdame
Saška v Paríži
Šyška v Blave
Vaco v Brazílii

Ademide's Blog
Alešov Blog
Botlošov Blog
Braňov Blog
Brankov Blog
Charlieho Blog
Cuteeho Blog
Desmond's Blog
Eunice's Blog
Gitkin a Misov Blog
Chlapci z Turca
Inkin Blog
Jakubov Blog
Jakubov Ch Blog
Janiein Blog
Jirkov Blog
Jonyiiho Blog
Johnyho Blog
Joseph's Blog
Jožkov Blog
Katkin Blog
KB's Blog
Keith's Blog
Kubov Blog
Kukhanya's Blog
Lea's Blog
Lipihio Blog
Lukášov Blog
Lukiho Blog
Lulin Blog
Marekov Blog
Martinov Blog
Matúšov Blog
Matúšov H. Blog
Medžikov Blog
Miňov Blog
Mirov Blog
Michalov Blog
Miškov Blog
Mišov Blog
Morkin Blog
Murov Blog
Osadee's Blog
Osadee's Music Blog
Pecositin Blog
Pepin Blog
Peťkin Blog
Peťanov Blog
Peťov Blog
Radov Blog
Robiho Blog
Smolov Blog
Soala´s Blog
Stanleyho Blog
Šmogrin Blog
Tiborov Blog
Tomášov Blog
Tomášov B. Blog
Tomi´s Blog
Valery´s Blog
Vladov Blog
Wyckliffe's Blog

Adamov Blog
Alexov Blog
Braňov Blog
Danov Blog
Dominikov Blog
Ethanov Blog
Ferov Blog
Janciho Blog
Janov Blog
Lacov Blog
Marekov Blog
Markov Blog
Martinov Blog
Mirov Blog
Olegov Blog
Ondrejov Blog
Oskarov Blog
QL Forum Blog
Romanov Blog
Samov Blog
Sebastiánov Blog
Števov Blog
Thomasov Blog
Tomášov Blog
Tonyho Blog
Zoliho Blog

Drogy Blog
Janettin Blog
Jozefov Blog
Ľubomírin Blog
Marekov Blog
Máriin Blog
Vladov Blog