326449200 / aktuálne:
peterretshotmail.com
peter.retkovskygmail.com
+421 904 271 797
+421 904 271 797
peter.retkovsky
Jedna geniálna akcia. Združenie na podporu vidieka organizovalo v lete 2003 dvojtýžňový (úplne zadarmo) workshop v Slovinsku.
Bol to workshop o rozvoji mikroregiónov v spolupráci s troma krajinami - Slovensko, Slovinsko a Nemecko. "Delegácie"
Slovenska a Slovinska pozostávali väčšinou z vysokoškolákov. Nemci (inak z Thüringen) boli iný prípad. Boli to decká (okolo 20 ročné :D )
z jedného edukačného inštitútu, ktoré z nejakého dôvodu nedokončili školy a tam sa učili nejakým povolaniam.
Náš program pozostával zo spania vo vojenských stanoch, v ktorých bolo v noci strašne zima (pod 10°C, lebo to bola taká horská kotlinka)
a cez deň strašne teplo (isto vyše 30°C), jedenia v miestnej reštike (každý deň iná pochúťka. Veľmi mi tam chutilo.) a potom rôznych iných aktivitiek.
Tieto aktivitky boli jednak nejaké menšie diskusie, workshopíky, prezentácie našich regiónov, ale aj pozeranie filmov (Ghost Ship - trávil som prekladaním z anglictiny do nemciny pre chalanov), chodenie na "treasure hunt" (trval asi 2 hodiny, počas ktorých sme z mestečka Podsreda vystúpili až na zámok, hľadali odpovede na otázky ohľadom miestnej prírody a histórie, ako aj všeobecných vedomostí -- napríklad, ako sa volal patrón hasičov, a pod.). Nasledovali prechádzky
po okolí, kultúrna simulácia Derdiáni, menšia turistika po okolitých horách, exkurzie do neďalekých miest (výborná bola návšteva Titovho rodiska Kumrovca, či kláštora v Olimje), návštevy koncertov (saxofónový na hrade bol skvelý) a prípravy záverečnej divadelnej hry (tú sme nacvičovali v nemčine a mojou úlohou bolo hrať nejaký prízrak, ktorý zahlásil: "Kto si ako ustelie, tak bude spať"). Po skončení predstavenia bola na hrade hostina -- doteraz si pamätám na geniálne mäsko a úžasné cesnakové zemiačky, aké som odvtedy už nejedol.
Po večeroch sme potom väčšinou sedeli okolo ohňa, skúšali slovinský národný šport (niečo podobé baseballu), hrali karty alebo kocky, spievali a bolo nám strašne dobre. Všetky decká boli fakt zlaté,
ale najviac fanj boli Nemci, ktorí nás zo začiatku najviac vystrašili a o ktorých sme si predtým mysleli, že budú poriadni grázli (štvorfarebné vlasy,
vysoké kanady, kopa piercingov, kožené háby, visiace reťaze... ). Nech žijú predsudky :).