Výlet do Ríma v januári 2010 _5.8.2010

Naša cesta do Ríma sa začala návštevou Crisa v Bratislave. Následne sme sa presunuli do Budapešti, odkiaľ sme v piatok, 29. januára leteli do Ríma, ktorý Cris chcel spoznať, a keďže ja som v Taliansku ešte nebol, rozhodol som sa ho sprevádzať. Na rímske letisko Fiumicino - Leonardo da Vinci sme prileteli až neskoro večer a na byt k Hanke, u ktorej sme po všetky tri noci spali, sme prišli okolo polnoci. Nasledovalo krátke zvítanie, rýchly pokec a potom spánok až do rána :).

V sobotu ráno nás s Crisom čakal náročný deň - snažili sme sa prejsť väčšinu rímskych pamiatok, čo je neľahká úloha. Od Hanky sme mali inštrukcie ako si zadovážiť trojdňový turistický lístok na metro spolu s preferenčnými lístkami do Kolosea, čím sa človek vyhne čakaniu v neskutočne dlhom rade. Hneď ráno sme sa teda vydali do spomínaného Kolosea, ktoré je skutočne obrovské. Nasledovala prehliadka vykopávok na neďaleko ležiacom Foro Romano, čo nám zabralo minimálne polovicu dňa. Keďže hlad je nepriateľom každého poznávaniachtivého turistu, snažili sme sa nájsť nejaké miesto na uspokojenie našich žalúdkov. Problémom bolo, že za obyčajnú pizzu pýtali 22 €, čo sa nám predsa len zdalo byť trochu priveľa. Nakoniec sme našli malý podnik, kde za asi 6 € predávali pannini - malé sendvičovité chlebíky. Po chvíli vysvitlo, že majiteľ obchodíku má za manželku španielku, preto nie len vedel po španielsky, ale v obchode mal aj rôzne špeciality typu paella apod.

Po obede sme sa rozhodli absolvovať návštevu turisticky nemenej príťažlivých miest ako sú Campo di Fiori, Fontana di Trevi (kde sme si samozrejme hodili mincu), Pantheon, Piazza Venezia (aj s monumentom Viktora Emanuela II.), Campidoglio (s jazdeckou sochou a podlahou navrhnutou Michelangelom) a starého rímskeho námestia. Po tom, ako sme sa chvíľu neúspešne snažili nájsť stanicu metra, sa nám to napokon s pomocou miestnych Rimanov podarilo. Prišli sme naspäť na byt k Hanke, odkiaľ sme išli s ňou a s jej spolubývajúcim na pravú taliansku pizzu :) Hanka totiž neďaleko od jej bydliska poznala veľmi milý podnik, kde večera síce stojí viac než 20 €, ale zahŕňa predjedlo, pizzu, víno a dezert. Napapali sme sa skutočne výborne a išli pomaly spať :).

V nedeľu sme mali s Crisom naplánovaný Vatikán. K jeho múrom sme sa dostali niekedy medzi 9.00 a 10.00. Výhodou bolo, že bola práve posledná nedeľa v mesiaci, kedy je vstup do vatikánskych múzeí zadarmo. Nevýhodou bolo na druhej strane, že sa to všetci v meste prítomní turisti snažili využiť, takže rad čakajúcich na vstup obtáčal asi polovicu obvodu celého Vatikánu :) Našťastie však postupoval pomerne rýchlo a ani nie za hodinu sme boli dnu. Prvé, čo nás vo Vatikáne prekvapilo, bol neuveriteľný počet sôch, obrazov, fresiek, oltárov a iných kusov umenia, ktoré človek po čase už ani nedokázal vnímať. Absolvovali sme pomerne únavnú exkurziu po hlavných múzeách zakončenú návštevou Sixtínskej kaplnky so slávnym Michelangellovým stropom (kde je, mimochodom, zakázané fotografovať, lenže všetci turisti strážnikov neustále kričiacich "no foto" svorne a celkom bez ostychu ignorovali), aby sme následne opustili najmenší štát na svete a vrátili sa do Talianska. Samozrejme, do Vatikánu sme sa o niekoľko minút opäť vrátili a išli sa pokochať interiérom Baziliky sv. Petra - jej veľkosť je skutočne pozoruhodná. Nasledovala prehliadka pápežských hrobov, kde sa najmä pri tom poslednom vinuli zástupy našich poľsky hovoriacich spoluobčanov...

Po prehliadke Vatikánu nasledovala akcia "obed". Našťastie sme neďaleko našli zapadnutú pizzérku, kde sa dalo najesť za pomerne stredoeurópske ceny a posilnení sme sa vydali na dobytie ďalších pamiatok. Ako prvý nám do oka padol Castillo San Angello, nachádzajúci sa neďaleko Vatikánu. Je s ním dokonca prepojený "tajnou" chodbou, ktorá vedie ponad (?!) okolité domy vo forme kvázi-akvaduktu. Po prehliadke zámku sme sa vydali na Piazza di Popolo, odkiaľ veľmi rád rečnieval Mussolini. Pešo sme potom išli smerom k Španielskym schodom a skončili sme na večeri v jednom pomerne zaujímavom podniku neďaleko Kolosea :)

V pondelok už musel ísť Cris doobeda na letisko, aby stihol svoj let naspäť do Lisabonu. Moje lietadlo malo odchádzať až niekedy okolo deviatej či desiatej večer, takže mi zostal čas túlať sa časťami Ríma, ktoré sme nestihli spoznať. Pozrel som si staré rímske trhovisko, vydal sa na druhý breh Tiberu, do časti zvanej "Zatiberie" či Trastevere, vyznačujúcej sa malebnými úzkymi uličkami, monumentami a pomníkmi. Po výstupe na jeden z rímskych kopcov sa neďaleko španielskeho veľvyslanectva človeku naskytol pekný výhľad na celé mesto a ozbrojenú ochranku ambasády :) Nasledovala prechádzka po kapitolských záhradách, rýchly presun do jedného obchodíku neďaleko Hankinho bytu, nákup talianskeho syra, šunky a čokoládok a cesta metrom/prímestským vlakom na letisko. Do Budapešti som priletel neskoro večer a keďže do Bratislavy sa dalo dostať až ráno, prespal som na letisku, vzal si taxík k metru, prepravil sa na Keleti Pályautvár a štyri hodiny si vo vlaku vychutnával pocit z príjemne prežitého víkendu :) Viac fotiek v galérii.

nick:
predmet:
kód:
komentár