326449200 / aktuálne:
peterretshotmail.com
peter.retkovskygmail.com
+421 904 271 797
+421 904 271 797
peter.retkovsky
V piatok, 26. októbra sme sa aj s kolegyňou vydali do Bruselu po stopách našich euróúradníkov :) Cesta sa začala asi o
4.00 ráno, kedy ma kolegynka vyzdvihla autom a bežali sme na Schwechat. Zaparkovali sme na najvzdialenejšom a zároveň najlacnejšom parkovisku a podzemným tunelom sme sa vybrali na check-in. Aj napriek pokročilému stupňu ospalosti sme všetky predodletové manévre absolvovali úspešne, usadili sa do lietadla a skôr než sa stroj odlepil od zeme, sladko som odfukoval spánkom nevyspatých :)
Po pristátí v Bruseli sme sa ponáhľali na vlak do centra mesta, kde sa nachádzal aj cieľ našej cesty. Všetko opäť prebiehalo hladko, a to až do chvíle, kedy sme, zmätení z dvojjazyčných francúzsko-holandských nápisov namiesto stanice Brusel-Midi, vystúpili na stanici Brusel-Centraal. Keď sme svoj omyl zistili, nasadli sme rýchlo na nasledujúci vlak a odviezli sme sa na správnu stanicu, len aby sme nakoniec zistili, že tá, na ktorej sme vystúpili omylom, bola k nášmu miestu určenia asi o 2km bližšie :D
V daždi (býva niekedy v Bruseli aj slnečno) sme sa pod jedným dáždnikom predierali sivými bruselskými uličkami,
prekračujúc bezdomovcov a utekajúc smerom do centra. Samotný vlak z letiska mal totiž výrazné meškanie a obávali sme sa, aby nás partneri na rokovaní vôbec počkali :) Po asi 30 minútach chôdze a chvíli hľadania sme sa nakoniec dostali do správnej budovy. Menší chaos spôsobila aj skutočnosť, že budova vôbec nebola označená logom príslušnej inštitúcie :D
Počas rokovaní bolo mojou úlohou tlmočiť, čo som aj s veľkou vervou vykonával, a to až do momentu, kedy ma vzhľadom na prebdenú noc začalo neskutočne brať na spánok :D A keďže je mojou špecialitou zaspávať na najrôznejších, najnezvyčajnejších a najnevhodnejších miestach (zdravím, pán Schwarzenberg), aj tu sa do mojich myšlienok začala vkrádať temnota. Zaujímavé bolo, že aj keď jedna časť mozgu práve zaspávala, iná stále bdela, a tak celý proces tlmočenia prebiahal viac-menej nerušene: prijímanie hlasu, jeho transformácia do iného jazyka a opätovné vysielanie boli zdanlivo nedotknuté. V chvíľach, ako bola táto, však hrozí reálne riziko, že tlmočník začne do svojho prejavu nevdojak vkladať útržky z rodiacich sa snov. Keď ma spánkový záchvat prešiel, spýtal som sa nebadane kolegyne, či neboli pasáže, kde by som hovoril nejak z cesty, ale kolegynka jednoznačne vyhlásila, že jej žiadna časť z rokovania neprišla menej zmysluplná
ako jeho zvyšok :D Rozhodnutie medzi jednotlivými konotáciami tohto trojzmyselného výroku ponecháme, samozrejme, na čitateľa :)
Po menšom studenom bufetovom obede (chlebíčky) sme ešte pokračovali v rokovaní a popoludní sme sa vybrali na spiatočnú cestu. Išli sme už na tú bližšiu stanicu, pričom nás k nej odprevadil náš kolega z rokovaní. Treba povedať, že z Bruselu sme toho nevideli veľa, ale výraznou dominantou celého výletu bolo hlavné bruselské námestie, ktoré svojimi úzkymi a vysokými budovami pôsobí skutočne majestátne. Pár hodín predtým prestalo pršať a v čerstvom vzduchu nám cesta ubiehala jedna radosť. V kľukatých uličkách sme sa zastavili nakúpiť ručne vyrábané čokoládky najrôznejších chutí a tvarov a v dobrej nálade sme dorazili na stanicu.
Cesta na letisko a spiatočný let už boli bez udalostí, prekvapenie však prišlo po príchode na letisko. Po jeho prestavbe sme boli obaja aj s kolegyňou nesmierne zmätení a neboli sme v stave nájsť vchod do tunela, ktorý by nás doviedol naspäť k autu :D Problém bol, že von (bolo už po desiatej večer), husto pršalo a nemali sme veľmi chuť ísť po daždi. Po asi pol hodine márneho hľadania, pýtania sa všetkých možných aj nemožných zamestnancov sme nakoniec našu misiu s potupou vzdali a s vyhrnutými goliermi sme vstúpili do nečasu, pešo prešli k autu a vydali sa na spiatočnú cestu do Bratislavy :D
Tak som sa prvýkrát stratil na viedenskom letisku :)