Peťo Reťo :)

Bratislava
Slovakia


 
 

Návšteva Kuby - júl 2011 30.10.2011

Kuba - ostrov slobody. Aspoň tak sa hovorí.

Moja prvá návšteva tohto raja na zemi sa odohrala od 13. do 29. júla 2011. Motivovaná bola snahou spoznať ďalší kút planéty, vrátiť sa do Latinskej Ameriky a trochu si skrátiť už beztak pridlhé prázdniny :) Celá zábava sa pre mňa a spoluletiaceho Martina začala ráno, v stredu, 13. júla. Z Bratislavy sme sa autom dopravili na Viedenské letisko, odkiaľ sme už okolo obeda leteli ďalej do Madridu a následne ponad Atlantik až na Kubu. Vďaka sedemhodinovému časovému posunu sme na letisko José Martího po asi osemhodinovom lete dorazili okolo deviatej večer miestneho času.

Prvé, čo nás zaujalo, boli formuláre, ktoré bolo pri prílete na ostrov vyplniť. Nachádzali sa medzi nimi vyhlásenia o zdravotnom stave, ktoré vypisovala očividne sa nudiaca úradníčka v sestričkovskom odeve (keby jej netiahlo na šesťdesiatku, bola by to splnená fantázia niektorých bývalých spolubývajúcich). Zívala, tvárila sa otrávene a formulár vypisovala až neskutočne pomaly, nevšímajúc si nervóznych zástupov turistov vinúcich sa halou neklimatizovaného letiska. Ďalej ma pustila len pod podmienkou, že jej donesiem kávu z bufetu. Nedoniesol som. Po rýchlej obhliadke miestnych sociálnych zariadení, ktoré sa nám v tom čase zdali byť na hranici použiteľnosti (ako sme sa len mýlili), sme sa prebojovali cez imigračné okienka, ktoré svojou nepriepustnosťou a vľúdnosťou úradujúcich colníkov pripomínali americké prisťahovalecké úrady. Po prechode ďalšou halou a preplížení sa popri ospalých strážnikoch sme boli konečne mimo bezpečnostnej zóny letiska, čoho dôkazom boli z ničoho-nič sa objavivšie davy taxikárov snažiacich sa uloviť svoju večernú korisť.

Predtým, ako sme sa vydali do ich spárov, sme sa však ešte vybrali do zmenárne, ktorých bol na ostrove chvala bohu dostatok. Na vlastné oči sme sa tam presvedčili o existencii duálneho kubánskeho menového systému. Domáci obyvatelia dostávajú mzdu v kubánskych pesos (CUP) - ekvivalentoch našich bývalých korún (aj kurzovo). Valuty sa však nevymieňajú za kubánske pesá, ale za takzvané pesá konvertibilné (CUC) - obdobu našich bývalých bonov (kurz 1:1 k USD). Podobne, ako kedysi v ČSR, aj na Kube slúžia CUP na nákup bežných domácich statkov a CUC na obstaranie luxusných, resp. dovozových tovarov. Medzi starým československým systémom a súčasným kubánskym systémom ale panuje niekoľko nezanedbateľných rozdielov. Najväčším je azda to, že na Kube sa za luxusné statky považujú aj veci ako dámske vložky, pracie prášky, šampón, stravovanie sa vo väčšine reštaurácií, či benzín.

Po opustení letiska a vynegociovaní ceny s najbližším neodbytným taxikárom sme sa presunuli do súkromného hostela (tzv. Casa Particular). Tie sú jednou z neveľa povolených foriem podnikania na Kube. Okrem nich sa podnikavci môžu ešte realizovať v oblasti gastronómie (tzv. Paladares, resp. Restaurantes de 12 sillas - reštaurácie s 12 stoličkami, čo označovalo pôvodný a už odvtedy na 51 stoličiek navýšený limit veľkosti reštaurácie), kaderníckych služieb, taxikárčenia, výroby umeleckých predmetov apod. Po vystúpení z taxíka sme zostali mierne šokovaní, lebo štvrť, kde sme sa nachádzali sa vyznačovala polorozpadnutými budovami s opadávajúcou omietkou, polovyasfaltovanými uličkami, po ktorých tiekli jarky neidentifikovateľnej zapáchajúcej tekutiny a preháňali sa po nich psy očividne od narodenia zvyknuté na podobné prostredie. Rýchlo sme sa preto pobrali dnu do hostela. Ten bol však na naše prekvapenie zvnútra slušný, jeho majitelia milí, hneď nám ponúkli vodu (vraj filtrovanú) a ráno prípravu raňajok, čo sme s radosťou prijali. Ubytovanie pozostávalo z jednej dvojposteľovej izby s pripojenou kúpeľňou - všetko pekne vykachličkované, v kúpeľni s tečúcou teplou vodou. Aby si niekto nemyslel, že ceny na Kube sú nízke, len pre porovnanie nás jedna noc v hosteli stála 25-30 CUC (dolárov) a za raňajky sme bežne platili od 4 do 6 dolárov.

Nasledujúce ráno sme sa po raňajkách (klasický latino mix miestneho ovocia: papáje, guayavy, manga, ananásu a nejakých žemlí so syrom) vybrali do mesta. Tu treba poznamenať, že domáci sa až prekvapivo detailne vypytovali na program našej cesty, až sme nadobudli pocit, že možno ich príjem z hoteliérskej činnosti vhodne dopĺňajú aj dotácie od kubánskej tajnej služby :) My sme im ale asi veľa plusových bodov nepriniesli, keďže sme išli len pozrieť známych, ktorí sa práve nachádzali v asi najlepšej štvrti Havany - Playa-Miramar. Rozdidel medzi našou štvrťou v strede mesta a Miramarom bol asi taký ako medzi polorozpadnutým JRD a bratislavským Hlavným námestím. Všade krásne polopaláce s palmami, dvormi, trávnikmi a, samozrejme, vysokými plotmi. Našu pozornosť uchvátila budova ruskej ambasády, ktorá sa týčila nad celou štvrťou ako kontrolná veža letiska - a možno to ani nebolo ďaleko od jej (minimálne bývalého) účelu.

Odtiaľ sme sa pobrali naobedovať sa do jednej neďalekej talianskej reštaurácie s celkom obstojnými cestovinami (aj keď nie veľmi podareným kuracím mäsom). Zlatým klincom programu boli jašteričky, ktoré pri dýchaní nafukovali farebné hrdlá. Neskôr sme sa vydali pokochať sa pamiatkami Havany mimo jej historického centra. Táto cesta nám ukázala, že aj keď vás taxikár vezme a dohodne sa s vami na cene, ešte to vôbec neznamená, že aj vie, kde je vami zadaná adresa. Apropos, adresy: na Kube fungujú inak ako u nás. Každá adresa sa tam skladá z piatich-šiestich elementov na rozdiel od našich troch. Každý dom má svoje číslo (často však len na papieri, lebo čísla na domoch sú často strhnuté) a názov ulice, na ktorej stojí (aj táto býva veľmi často len na mape). Keďže sú ulice na Kube veľmi dlhé a cestná sieť je na seba kolmá, disponuje každá adresa okrem toho aj názvami dvoch kolmých ulíc, ktoré sa nachádzajú hneď pred a hneď za požadovanou adresou. Na doplnenie slúži názov štvrte a, samozrejme, mesto. Typická havanská adresa preto môže vyzerať takto: Malecón 34 entre Luz y Colón, Centro Havana, La Havana.

Poďme ale naspäť k našej jazde taxíkom. Taxikár nás vozil hore-dole po štvrti, kde sa mali dané pamätihodnosti nachádzať, ani za nič však nevedel nájsť tú správnu ulicu... pýtal sa ľudí, tí samozrejme nevedeli, pýtal sa policajtov, tí ho posielali z jednej strany na druhú :) Po jednej takejto zastávke, keď sa chystal naštartovať, zistil, že kľúčil sa mu v zámke zasekol a nejde otvoriť. S Martinom sme už videli všetkých svätých a keď skrutkovačom zámok vylamoval a stoicky konštatoval, že to je ako scenár filmu, napadli nás vskutku filmy všelijaké... v žiadnom z nich to ale s unesenými turistami nedopadlo dobre.

Našťastie všetko dobre dopadlo a s pomocou všetkých možných pomôcok sa nám nakoniec podarilo dostať na miesto :) Po návrate do centra sme sa rozhodli trochu prejsť a užiť si havanskú atmosféru. Na naše prekvapenie sme sa aj v horších štvrtiach mesta (t.j. prakticky všade okrem asi dvoch centrálnych ulíc a spomínanej bohatej štvrte) cítili pomerne bezpečne a miestni ľudia boli veľmi priateľskí (mno, taxikári až príliš).

Ďalší deň sme si prezreli hlavnú turistickú atrakciu v Havane - Plaza de la Revolución (Námestie revolúcie). Ide o obrovskú prázdnu vybetónovanú plochu, podstatne väčšiu ako bratislavské SNP, kde sa predtým uskutočňovali sprievody a manifestácie. Okolo sa nachádza Veža Josého Martí (múzeum kubánskeho národného hrdinu, básnika, ktorý sa nechal na začiatku Kubánskej revolúcie koncom 19. storočia zastreliť a považuje sa za symbol kubánskej nezávislosti nielen od Španielska, ale aj od ostatných mocností - a.k.a. USA), sídlo kubánskej tajnej služby s podobizňou Che Guevaru (Fidelov priateľ a revolucionár, ktorého zastrelila CIA v 60. rokoch v Bolívii).

Následne sme sa rozhodli trochu si zájsť na pláž a keďže najbližšia použiteľná sa nachádzala v neďalekom mestečku Guanabo, pobrali sme sa tam. Našli sme taxík (resp. taxík si našiel nás, lebo ako som už hovoril, taxikári sú na Kube výnimočne proaktívni a akonáhle vidia človeka kráčať po ulici, začnú sa pristavovať a vykrikovať: "Taxi, my friend") a za asi 20 eur sme sa odviezli do mestečka. Taxikári sú tu inak skutoční obchodníci: počas polhodinovej cesty nám ponúkol, že nás zavezie na obed k bratrancovi, ktorý vlastní reštauráciu, ubytovanie nám vybaví u tety, ktorá vlastní hostel a k tomu nám chcel ešte vybaviť aj "Lady for tonight". Na naše protesty reagoval nechápavo, ba priam až urazene, že nechceme využiť jeho (bezpochyby špičkové) dohadzovačské služby. Inými slovami Kubánci sú do veľkej miery závislí na prísune valút a turisti sú ich poskytovatelia. Nie je to nič prekvapujúce keď uvážime, že napríklad mesačný plat učiteľa na Kube dosahuje okolo 8 eur (a cenová úroveň je tam, ako sme už písali vyššie, v zásade porovnateľná s našou).

V Guanabo sme sa ubytovali na hosteli a išli sa hneď okúpať do večerného Karibiku. Zážitok to bol úžasný, more bolo teplučké, akurát v diaľke sa niekde nad oceánom blýskalo. Po vykúpaní sme sa pustili na asi polhodinovú cestu naspäť mestom. Tam sme našli prvé miesto, kde brali aj domácu menu (CUP) - rovno sme si kúpili chlieb za 10 pesos a posilnení išli spať. Ďalší deň sme sa ešte trochu poobzerali po pláži, kde sme boli v noci predtým... dojem trochu pokazili mŕtvoly rôznych živočíchov ležiace pri príbojovej čiare. Išlo najmä o ryby, nejaké vtáky, ale svojím dielom prispel aj túlavý pes. Potom sme sa presunuli do ďalšieho mestečka na programe s názvom Matanzas. Tam sme sa tiež prepravili taxíkom, lebo autobusy tým smerom išli iba z Havany a nechcelo sa nám kvôli tomu pol dňa cestovať. Po hodine cesty sme boli na mieste. V messtečku sme zostali pár dní a užívali si miestne slnko. Zaujímavosťou bolo námestie pokryté hrubým nánosom vtáčieho trusu. Cez deň sme si jeho výskyt nevedeli vysvetliť, ale za súmraku, kedy sa na stromy po okrajoch námestia zniesli mračná škriekajúcich vtákov, sa všetko vysvetlilo.

V Matanzas sme tiež stretli chalana z jednej zo stredoamerických krajín, ktorý tam študuje medicínu. Hovoril nám, že sa mu kubánsky systém štúdia medicíny celkom páči. Trochu sme pokecali a treba povedať, že v mori Kubáncov to bol asi najpríjemnejší rozhovor počas celej cesty. Z Matanzas sme sa rozhodli cestovať do najvýchodnejšieho bodu našej cesty, do mesta Camagüey. To sa nachádza asi v dvoch tretinách ostrova smerom na východ od Havany. Keďže išlo už o dlhšiu cestu trvajúcu okolo 6 hodín, rozhodli sme sa využiť miestnu hromadnú dopravu. Na vlaky sme si netrúfli, tak sme išli autobusom. Tie sa delia v zásade na dve skupiny: autobusy s lístkami za kubánske pesos (bez klímy, kde sú ľudia natlačení ako sardinky) a autobusy Viazul s lístkami za konvertibilné pesá (s klímou, ktorá pracovala cezčas - preto sa tieto busy vtipne volajú Fríazul). Dostať lístok na kubánsky autobus ale nie je až také jednoduché, ako by si Európan myslel. Keďže žiadne online rezervačné systémy neexistujú, sú len dva spôsoby, ako si lístok zaobstarať: buď si ho kúpiť deň predtým (niekedy sa dá aj pár hodín pred) alebo potom čakať až kým nepríde autobus. To má však tú nevýhodu, že nikdy neviete, či ešte budú voľné miesta.

Preto sme prišli v Matanzas na stanicu už o deň dopredu a spýtali sa, kedy odchádza bus do Camagüey. Vysoko nepríjemná a očividne "proklientská" štátnozamestnanecká teta nám odvrkla, že ďalší deň o 13.00. Lístky nám už nevedela predať, tak sme mali prísť nasledujúci deň okolo obeda. To sme aj urobili, lenže na náš úžas nám teraz iná teta povedala, že taký autobus nechodí a že máme čakať až do šiestej večera. Lístky už, samozrejme, tiež neboli, tak sme strávili nasledujúcich pár hodín čakaním neďaleko prístavu. Sadli sme si pod dva stromy, ktoré poskytovali v obednej horúčave aspoň trochu tieňa, a čítali knižku. O tom, že tieň, ktorý stromy poskytovali, nebol dokonalý, sme sa presvedčili pomerne skoro, kedy sa už večer hlásili o slovo celkom slušné spáleniny od slnka :)

Keď nastal večer, išli sme opäť na stanicu. Po príchode autobusu sme však na naše sklamanie zistili, že všetky miesta v ňom sú už obsadené. S niečím takým sme sa ale nechceli zmieriť a ukecali sme šoféra, aby nás vzal aspoň dozadu do autobusu, na miesta pre batožinu. Samozrejme, všetkým zúčastneným bolo jasné, že 50 CUC za každého z nás putovalo šoférovi do vrecka, ale pri vidine ďalších 24 hodín čakania sme ani neprotestovali. V Camagüey sme si opäť pozreli mesto, kúpili nejaké pohľadnice a pomaly sa pobrali na cestu späť do Havany. Život nám však v tejto chvíli začali spríjemňovať už aj isté gastrointestinálne problémy, ktoré nás opustili až po našom odchode z ostrova. Čo ich spôsobilo, nevieme, ale podľa informácií od ľudí, ktorí na Kube boli, ich tam má skoro každý... možno náš žalúdok už nevie stráviť Fidelov systém :) V každom prípade sme tu mali možnosť niekoľkokrát navštíviť verejné toalety a ich podobnosť s tureckými záchodmi asi nebola len čisto náhodná.

Po návrate do Havany sme sa išli pozrieť na ďalšie turistické miesta ako je Malecón (havanské nábrežie - inak dosť špinavé a strašne zapáchajúce mestskými splaškami), Plaza de Armas (jeden veľký bazár s knihami, suvenírmi a inými potrebnými vecami). Tu sme kúpili kamoške knižku od Márqueza, ja som si kúpil tiež niečo na čítanie a zaobstarali sme si tiež kubánsku vlajku. Následne sme sa prepravili do samotného centra, kde sme si pozreli barokovú budovu baletu a monumentálne Capitolio. Akonáhle sme však skĺzli o ulicu ďalej, uvítala nás opäť typická havanská špina a ošarpanosť. V centre sme zostali až do večera, kedy sa bary začali plniť živými kapelami hrajúcimi najväčšie hity od Buena Vista Social Club (hlavne Chan Chan a Comandante Che Guevara). To však nebolo všetko. Ulice a okraje chodníkov sa zároveň začali plniť devami pochybných mravov a veku, ktorý sa pohyboval niekde v strede pásma mladistvosti. Podobne ako taxikári, aj tieto dámy sa tvárili nanajvýš urazene, keď sme ich celkom jednoznačný signál "pssst, pssst", resp. "Hey, Joe, where are you from?" celkom ignorovali. Niektoré to brali ako signál toho, že možno preferujeme inú vekovú kategóriu a narýchlo sa vracali aj s "mladšími sestrami". Napriek tomuto zážitku sme sa vybrali ešte do večierky kúpiť nejakú vodu. Bolo už slušne po polnoci a na naše počudovanie stála pred nami v rade staršia pani aj s tromi dievčatami, odhadom desať až dvanásťročnými, s veľmi výrazným make-upom. Naše podozrenie ohľadom pravdepodobnosti obchodného a nie rodinného vzťahu medzi staršou paňou a dievčatami potvrdila jej platba pomocou 100 CUC bankovky - a zároveň tiež odhalila, že biznis je to na Kube skutočne lukratívny. Potom nám už bolo jasnejšie, aký je asi jeden z pilierov kubánskeho hospodárstva.

Za spomenutie tiež stojí hostel, v ktorom sme tu bývali. Išlo o černošský párik. Izba bola OK, ale čo nás strhlo z nôh boli raňajky. Plný stôl ovocia (ananás, papája, guayava, banány, mango), masla, buchtičiek, salámy, syra a džúsu sa jednoducho nedal zjesť. Z Havany sme sa následne presunuli do mesta Pinar del Río na západe krajiny. Tam sme navštívili tabakovú plantáž. Miestny sprievodca nám podal vynikajúci interaktívny výklad v excelentnej angličtine (asi najlepšej, akú sme na Kube počuli). Dozvedeli sme sa o tom, ako sa tabak seje, ako sa listy v rôznej výške jednotlivých rastlín využívajú na rozličné účely (ako vnútro cigary a jej obal), ako prechádzajú fermentáciou, ako sa šúľajú cigary apod.

Z Pinaru sme sa potom presunuli do mestečka Viñales ležiaceho na okraji rovnomenného národného parku. Najskôr sme okúsili miestnu nie príliš vábnu gastronómiu v štátnej reštaurácie so štátnou obsluhou, štátnou kvalitou jedla, štátnym rozsahom jedálneho lístka, ale súkromníckymi cenami. Ubytovanie bolo skvelé, Martin si našiel na streche domu miestečko na vyfajčenie niekoľkých cigár, ja som si zasa po dočítaní svojho Zsapkowskeho požičal jeho knihu Nórske drevo (veľmi fajn - taká holdenovská). Podvečer sme sa ešte zastavili na miestnom ihrisku, kde sa práve odohrával volejbalový zápas. Posadili sme sa na chvíľu a pozreli sa na ich vôbec nie zlú hru. Nasledujúci deň sme sa ráno vybrali na koňoch prezrieť si národný park. Koníky boli poslušné a my sme sa asi za hodinku dostali k oddychovému bodu. Ponúkli nás kokosovým mliekom a pokúsili sa nám predať cigary a kávu :) Odtiaľ už bol len kúsok k vchodu do jaskyne. Celý národný park sa totiž skladá z krasových útvarov. Pred jaskyňou sme sa stretli s ďalšími turistami, ktorí čakali na vstup. Okrem iného sme zbadali kubánskeho sprievodcu, ktorého sme deň predtým sledovali na dedinskom volejbalovom zápase. On nás tiež spoznal, tak sme sa dali do reči. Sprevádzal tam akurát troch Nemcov - chalanov čerstvých bakalárov, čo si trošku vyrazili do sveta.

Spolu so sprievodcom sme vstúpili do jaskyne. Tam bolo najväčšou atrakciou prírodné podzemné jazero, v ktorom sme si mohli zaplávať. Voda mala asi 20 stupňov, čiže bola ešte znesiteľná. Po jaskynnej akcii sme sa vydali na spiatočnú cestu. Kôň jednej z holanských turistiek, ktoré išli s nami, si v pravidelných intervaloch zaumieňoval, že sa pôjde nažrať do priľahlého kukuričného poľa, a to bez ohľadu na zúfalé protesty jeho jazdkyne a hurónskeho rehotu nás ostatných. Problémom bolo, že asi v polovici nás zastihol popoludňajší lejak - v tomto období nič výnimočné. Aj napriek poklusu koní a výskaniu na nich sediacich turistiek nás lejak premočil do nitky. Odniesol si to hlavne môj pas, ktorý bol ako vypratý. Skryli sme sa do stánku s občerstvením, kde nám ponúkli okrem jedla a drinkov aj mamoncillo (tropické ovocie rastúce v trsoch s kožovitým obalom). Keď prestalo pršať, vrátili sme sa domov, kde sme po pár hodinách prekvapení zistili, že slovenské pasy sú celkom kvalitné a po vysušení nadobúdajú svoju pôvodnú podobu.

Večer sme ešte s Martinom vybehli do mesta, kde sme stretli kamarátov Nemcov aj s ďalším chalaniskom, ktorý stážoval v Dominikánskej republike. Bolo zaujímavé počúvať, ako ju opisuje z pohľadu Európana - ako miesto, kde takmer nič nefunguje, kde je bordel a chaos. Ešte zaujímavejšie bolo porovnať tento popis s popisom od kamaráta, ktorý do Dominikánskej republiky prišiel po niekoľkomesačnom pobyte na Haiti. Jeho pohľad bol úplne opačný: v porovnaní s Haiti tam vraj všetko úžasne funguje, je tam poriadok a bezpečno. Asi toľko k relativite ľudského vnímania.

Po spätnej ceste do Havany nám ešte zostalo trocha času, tak sme sa rozhodli ešte raz navštíviť pláž v Guanabo. Tam sme okrem starých známych vecí vyrušili miestnych chalanov skáčúcich z mosta do (poriadne špinavej a páchnúcej) rieky. Boli úplne spontánni, nechali sa fotografovať a ešte sa z toho aj tešili :) Následne sme sa vydali do poslednej destinácie nášho výletu - pláž Varadero. Keďže cesta na Varadero vedie popri Matanzas, rozhodli sme sa ho ešte raz navštíviť a stretnúť sa s naším stredoamerickým kamošom. V Matanzas sme tiež našli na námestí super hotel, ktorého bar bol vítaným útočiskom pre Kubou unavených Európanov (hneď po tom , ako sme barmana naučili, čo to je Virgin Mojito). Stihli sme ešte navštíviť jed(i)nu miestnu reštiku s názvom Aténa - kvalitou zodpovedala slovenským reštauráciám spred 20 rokov :)

Po príchode na Varadero sme si ledva našli ubytovanie, lebo hostely už boli pomerne plné. Nakoniec sa podarilo a vydali sme sa na pláž. Tá bola plná ľudí, ale omnoho čistejšia ako pláž v Guanabe. More bolo štandardne teplé, piesok krásne biely :) Problém nastal večer, kedy na Varadere zdochol pes. Zábava pravdepodobne existovala len v hotelových komplexoch, ale tam sme nemali namierené. Prešli sme teda asi 20 blokov, až kým sme nenarazili na podnik s priliehavým názvom Calle 62. Nebolo to nič moc, ale aspoň sa tam dalo sadnúť a niečo si objednať. Samozrejme, k podniku patrili aj živé kapely, ktoré vždy po skončení vystúpenia chodili pomedzi ľudí a vyberali za koncert - keďže každý "koncert" trval asi 20-30 minút, pripomínalo to skôr pouličné žobranie. Ďalší deň sme sa vybrali pozrieť na druhý koniec Varadera, kde sa nachádza plytký jaskynný komplex. Zaujímavý je koreňmi fikusov, ktoré do neho prerastajú cez strop jaskyne, ako aj niekoľkými druhmi netopierov, ktoré ho obývajú. V jaskyni sa údajne nachádzajú aj indiánske maľby, aj keď laickému oku pripadali skôr iba ako turistická atrakcia. Následne sme sa ešte prešli prírodným náučným chodníkom a išli naspäť na hostel.

Nasledujúci deň sme sa vrátili do Havany, tam sme si ešte prešli niekoľko suvenírových obchodov, kúpili zopár cigár a fliaš rumu a vybrali sa na letisko. Odlet bol bezproblémový, pri čakaní sme stretli ďalších českých turistov, takže sme s nimi prekecali zvyšný čas do odchodu lietadla. Cesta naspäť bola tiež s medzipristátím v Madride, do Viedne sme prileteli večer a keď sme na páse zbadali aj našu batožinu, odľahlo nám a tešili sme sa so super výletu :)

Viac fotiek v galérii.


nick:
predmet:
kód:
komentár    




Dnes je utorok, 22.08.2017,
meniny má Tichomír, Sigfríd, Tichomil, Tichomíra



Kuba














Matúš v Afrike

Katka D. v Kolumbii
Katka K. v Kolumbii
Meňa v Kolumbii
Vafka v Kolumbii
Vladka v Kolumbii

Andy v Indii
Cibuľka v Rusku
Deny v Litve
Didi v Afrike
Edo v Rusku
Eldžej v Rumunsku
Georgo v Austrálii
Hanka v Taliansku
Hausi v Ghane
Ifco v Ekvadore
Jaano v GB
Janie v Pakistane
Janka cestuje
JuanMi v Keni
Johny v Indii
Katka na bicykli
Klepo v Pakistane
Lucka v Burundi
Lukáš okolo sveta
Lukáš okolo sveta - FB
Luki v Austrálii
Matúš v Rusku
Mirka v Burkine Faso
Mišo v Nottinghame
Muďo v Turecku
Nataš v Indii
Neli vo Francúzsku
Peťa v Kirgizstane
Peťo v Abu Dhabi
Piťu(on) v Arménsku
Piťu(ona) v Malajzii
Pivet v Rumunsku
Ploči v Amsterdame
Saška v Paríži
Šyška v Blave
Vaco v Brazílii

Ademide's Blog
Alešov Blog
Botlošov Blog
Braňov Blog
Brankov Blog
Charlieho Blog
Cuteeho Blog
Desmond's Blog
Eunice's Blog
Gitkin a Misov Blog
Chlapci z Turca
Inkin Blog
Jakubov Blog
Jakubov Ch Blog
Janiein Blog
Jirkov Blog
Jonyiiho Blog
Johnyho Blog
Joseph's Blog
Jožkov Blog
Katkin Blog
KB's Blog
Keith's Blog
Kubov Blog
Kukhanya's Blog
Lea's Blog
Lipihio Blog
Lukášov Blog
Lukiho Blog
Lulin Blog
Marekov Blog
Martinov Blog
Matúšov Blog
Matúšov H. Blog
Medžikov Blog
Miňov Blog
Mirov Blog
Michalov Blog
Miškov Blog
Mišov Blog
Morkin Blog
Murov Blog
Osadee's Blog
Osadee's Music Blog
Pecositin Blog
Pepin Blog
Peťkin Blog
Peťanov Blog
Peťov Blog
Radov Blog
Robiho Blog
Smolov Blog
Soala´s Blog
Stanleyho Blog
Šmogrin Blog
Tiborov Blog
Tomášov Blog
Tomášov B. Blog
Tomi´s Blog
Valery´s Blog
Vladov Blog
Wyckliffe's Blog

Adamov Blog
Alexov Blog
Braňov Blog
Danov Blog
Dominikov Blog
Ethanov Blog
Ferov Blog
Janciho Blog
Janov Blog
Lacov Blog
Marekov Blog
Markov Blog
Martinov Blog
Mirov Blog
Olegov Blog
Ondrejov Blog
Oskarov Blog
QL Forum Blog
Romanov Blog
Samov Blog
Sebastiánov Blog
Števov Blog
Thomasov Blog
Tomášov Blog
Tonyho Blog
Zoliho Blog

Drogy Blog
Janettin Blog
Jozefov Blog
Ľubomírin Blog
Marekov Blog
Máriin Blog
Vladov Blog